Tak, ako každý rok sem dávam moje zrhnutie, aby sa mi nedzalo, že som toho stihla málo.
- Dokončila som po celomesačnom trápení Advent of Code (v Pythone, čo je trochu nepochopiteľné, keďže som sa učila 2 roky ReactJS). Bol to môj naj programátorský mesiac, kedy sme s Ondrom debugovali ťažké úlohy a veľmi ma to bavilo. Potom som sa rozhodla, že si budem riešiť každý týždeň 1 úlohu od roku 2015. Vydržalo mi to 10 týždňov.
2. Len, čo som pushla posledný commit do AoC, šla som kúpiť bežky (mali iba detské) a vydala som sa svoj každoročný zimný výlet do Tetreví Boudy, kde som bola prvé 2 dni s Tomášom a zvyšné 2 dni s Ondrom. Prebežkovali sme celou Krkonoškou magistrálou, načerpala som znovu nové pracovné nápady a tento rok som si ani nič (výnimočne) nezlomila. Hoci už také super, ako ten prvý rok počas covidu bez ľudí to nebolo, stále som si to tam naplno užila.
3. Mala som prednášku na Junior Guru o mobilných aplikáciách pre juniorov, kde som porovnala rozdiely medzi natívnym a multiplatformovým vývojom. Prednáška dopadla super, hoci na začiatku som bola trochu vystresovaná a rozhodená so zlým dýchaním, myslím si, dala som ľuďom super prehľad o tom, čo je možné, čo nie je a čo kedy použiť a ako si vybrať.
4. Bežali sme s Ondrom bez jedla a bez riadneho tréningu (keďže od AoC sme takmer nebehali) 16 km do nejakého divného skladu po japonské skladkosti. Najmä po mini KitKaty a po Pocky tyčinky. Bolo to tak dobré, že hoci som plánovala, to budem jesť pol roka, do 2 dní bolo všetko preč.
5. Začala vojna na Ukrajine…vôbec som to nečakala a aj mňa to celkom rozhodilo na začiatku 😦 Pevne verím, to čím skôr skončí. Spoločnosť sa rozdelila na fronty – Rusko vs. Ukrajina, rovnako, ako očkovať vs. neočkovať. No aspoň sa prestalo hovoriť o covide, čo ešte ale o to viac nahralo do kariet všetkým konšpirátorom.
6. Prvý krát som sa ako firma Kompilátor zúčastnila Aukcie pri naceňovaní. Zákazku sme síce nedostali, no aspoň ma potešilo, že moja ponuka bola najlepšia. Túto správu dostávam celkom často. Viem, že kým projekt nemám, to žiadna výhra nie je, no s cenami veľmi nižšie ísť nechcem, za tú kvalitu a nápady a prístup, ktorí klientom ponúkame.
7. Tomáš začal aktívne chodiť do fitka a boli sme na otvorení releasu na BodyCombate.
8. Začala som mentorovať v rámci React Girls mentoringu Moniku a od prvej chvíle sme si vôbec nesadli. Na druhom calle mi riadne vynadala a aj napriek hocijakej mojej snahe, ju to naučiť to nedopadlo dobre a našla si namiesto mňa nového mentora. Tiež ma to dosť rozhodilo, lebo ešte sa mi to za roky mentoringu nestalo a mám pocit, že som z mojej strany nič zmeniť aj tak nemohla. Potom som mala pocit, že ma všetci ghostujú v rámci React komunity 😀 Aby som sa z toho dostala, mi v tej dobe pomohlo behať a chodiť sa vyblázniť a odreagovať do fitka na BodyCombat.
9. Mala som prednášku na CodeCode o Denormalizácii a optimalizácií cloud databáz, kde som opísala náš use case z vývoja OTKD a všetko, čo sme za tie roky zažili a vytuningovali. Teda najmä Ondra. Prednáška mala veľký úspech a všetci z nej boli nadšení. Okrem iného, som prvý krát stála na veľkom pódiu so Sajfom.
10. Boli sme s Tomášom na rozhľadni v Karloveskom lese a potom sme sa úplne náhodou ocitli na oslave 40tky jeho bratranca, kde sme grilovali s totálne neznámymi ľuďmi. No finálne bolo super a som rada, že sme sa pridali.
11. Aby tých prednášok po sebe nebolo málo, mala som ako prvá v histórii druhú prednášku na Junior Guru o vývoji v NextJS. Prednáška dopadla super a som rada, že som to tak dobre zhrnula do 1 hodiny pre každého, kto chce s NextJS začať.
12. Začala som na (malú chvíľu) opäť behať s Jdu Behať, no začala som najťažším Trailovým kurzom, čiže po 2 lekciách som s tým aj prestala. Nestíhala som za celou skupinkou a iba som ich spomalovala, čiže aj pre nich to bolo neefektívne.
13. Úspešne sa nám podarilo ďalej predať našu super tracking aplikáciu a testovali sme ju prvý krát na Run Labe Run a na Vltava Run, čo beriem za veľký úspech a posun vpred. Obence je ťažké predať vlastný produkt, ktorý je univerzálny a ani som neverila v tej chvíli, keď som posielala tie prezentácie, že sa mi niekto ozve. No a ako inak, vždy, keď my niečo testujeme, sa niečo aj pokazí – tento krát to boli rýchlo vybíjacie trekeri. A ako vždy, šli sme si s Ondrom symbolicky odbehnúť posledný úsek Vltavy Run počas skutočných pretekov.
14. Šli sme na cyklovýlet (opäť na Rekole) do Berouna. Bolo to zaujímavé, a ani sa mi to tak dlhé nezdalo, ako prvý krát na Karlštejn. Tam sme si spravili exkurziu po meste na rozhľadnu a za medveďmi. Páčilo sa mi tam.
15. Mala som (no ďalšiu) prednášku o bezpečnosti JS aplikácií na React Girls meetupe. Taktiež to dopadlo super a okrem iného som spoznala mnoho aj nových ľudí a počas prípravy prednášky som sa naučila sama mnoho o rôznych bezpečnostných rizikách.
16. Neplánovane som sa stala ručiteľom môjmu bratovi na úver a skladali sme s Ondrom pečiatku v kaviarni v nákupnom centre na poslednú chvíľu. Potom sme uháňali kvôli podpisu aj účtovníka, lebo sme zistili, že pečiatka za inú firmu nie je úplne v súlade so zákonmi.
17. Bola som ešte naposledy na jar pozrieť starkého do Dediny Mládeže. Neviem, ani čo ma to napadlo, no cítila som, že je už na tom zle a šla som tam na pár dní. To bolo vlastne naposledy, čo som ho videla živého. Teraz aj ľutujem, že som tak nadávala, ako sa mi tam nechce a utekala som stade tak rýchlo. Počas toho, keď som tam bola, už nemohol ani veľmi chodiť a ešte sa nám stratila mačka a hľadali sme ju po celej dedine. Vlastne odvtedy som ho videla ešte raz na pár hodín a už som vtedy vedela, že je na tom veľmi zle, lebo ledva vnímal, čo vravím. Posledné, čo som s ním stíhala prebrať, či ísť na dovolenku do Portugalska.
18. Na konci mája som mala konflikt s juniormi, kedy som napísala na LI svoj názor na vec a problém. Zároveň som sa celkom trápila vo firme s juniormi, ťažkou komunikáciou a standupmi. Nevraviac, že review mi zaberalo už tiež dosť času. Skončilo to tak, že som musela preč z Junior Guru komunity. Táto udalosť ma tiež dosť rozhodila, ledva som sa spamätala z Moniky a z tých standupov.
19. Aby toho nebolo málo, čo som všetko naraz riešila, prvý a nie posledný krát nás doma vytopilo cez stúpačku. Museli sme vypnúť vodu pre celý panelák a liesť o 1 ráno do šachty. Rozhodne zážitok, ktorý je poučný. Naučila som sa, čo robiť, komu v noci volať a ako toto riešiť.
20. Po veľmi dlhom boji som si uvedomila situáciu na českom trhu a rozhodla som sa, že si pôjdem hľadať prácu ako firma a projekty do zahraničia. No keďže som bola dosť demotivovaná zo súčasného stavu projektov, začala som si hľadať bokom nejakú prácu v Reacte, prípadne kombinácia React a Python. Mala som super pohovory s kamarátmi, ktorých som poznala a chcela som s nimi pracovať v ich startupoch – konkrétne s Honzom v Aimfule alebo s Vojtom v MotionLab. Od tohto dňa som začala “aktívne” chodiť celý mesiac na pohovory aj do firiem. Najmä aj preto, aby som si otestovala, ako na tom som so znalosťami Reactu.
21. Boli sme na výlete v Berlíne, ktorý bol úplne, ale úplne neplánovaný s Margarétou a jej priateľom Jurajom, ktorý je tiež Python/Django developer. Boli sme tam v ZOO, spali sme na zaujímavom AirBnb a potom sme spoznali ďalších kamarátov Margatéry – tiež iťákov a bol to finálne super výlet.
22. Mala som svoj prvý zahraničný pohovor ako Python developer (data analytik) do Zurichu. Ten pohovor dopadol super a mala som ho na Airbnb byte vedľa nejakého arabského IT študenta počas výletu v Berlíne. Pozvali ma aj na druhé kolo pohovoru, hoci som im tvrdila, že mám nulové skúsenosti s machine learning. Druhé kolo nedopadlo, ale doteraz tú pozíciu neobsadili, tak ktovie, koho tam vôbec hľadajú.
23. Cickám prvý krát museli vytrhať zuby. 😦 Vôbec som to nečakala a bolo to na mňa stresujúce. Ale odvtedy som im ich znovu vôbec nečistila 😦
24. Bola som s Rikou na Oldies Retro párty v KC Dunaj. Predtým sme šli na super drinky do tajného podniku v Bratislave.
25. Boli sme na oslave 60tky Tomášovej mamy. Ako vždy to bola oslava, kde bolo riadne veľa jedla a zároveň som na ňu došla posledná.
26. Prvý krát som sa odvážila a kúpila som Stacy GPS tracker a vypustila som ju samú von behať po sídlisku. Stále, keď je sama vonku ma to stresuje, no snažím sa tomu trackeru veriť. A aj Stacy je spokojnejšia, hoci som si všimla, že keď tam s ňou nie som, veľmi sa ani jej dlho nechce byť vonku. Zároveň sme spoznali našu susedku, ktorá má tiež mačky a sem tam boli von aj s ňou.
27. Hoci sme pol roka vôbec nebehali a netrénovali, prihlásili sme sa na tímovú štafetu, kde sa finálne nikomu veľmi nechcelo, no prekvapivo sme to odbehli v super časoch a ukončili sme to oddychovým piknikom v Stromovke.
28. Potom, čo som 3 dni debugovala React a tuningovala si svoju pohovorovú úlohu do firmy, kde som ani nechcela ísť pracovať, sme šli na výlet do Aqualandu Moravia a prvý krát som skúsila tieto desivé tobogány. Finálne sú celkom srandovné. Bol to super deň, aj s tou otočkou späť do Bratislavy.
29. Dala som si 3 mesačný hackhaton na Trynegu, kedy som týždenne spravila okolo 60 – 80 taskov.
30. Šli sme na prvú dovolenku spoločnú k moru do Portimao, ktorá bola naplánovaná úplne naposlednú chvíľu, no finálne to bol naj výlet – super lokalita, dobré ceny, dobré ubytovanie, super počasie. Nemôžem byť viac spokojnejšia. Asi jediné, čo to kazilo bolo, že som mala pol dovolenky svoje dni a nemohla som do mora, ktoré ma lákalo.
31. To by nebola moja dovolenka, keby sa niečo nepokazí a počas nej zomrel môj starký 😦 Bola a ešte doteraz som z toho veľmi smutná. O to viac ma štvalo, že som aj tak ďaleko a neviem mu pomôcť ani ho naposledy vidieť. Čiže rovno z letiska z dovolenky sme šli na pohreb…lepší návrat ani byť nemôže.
32. Prvý krát v živote som si skúsila kajakovanie na mori/oceáne. Na to, koľko som sa bála, to bolo prekvapivo super a plne som si to užila.
33. Prvý krát, čo bývame v Prahe nás prišla pozrieť Tomášova rodina. Keďže máme malý byt, spali v centre na hoteli. Prešli sme s nimi ZOO, centrum, pamiatky, Stromovku a boli sme na labutiach. Bolo to náročné, ale super. No celkom ťažké skoordinovať požiadavky toľkých ľudí dokopy na 1 výlete.
34. Bola som s Ondrom na našom klasickom letnom výlete, kedy sme sa boli v super mačacej kaviarni v Bratislave, potom šli na kolobežke cez celé mesto za Rikou. Stade na super miešané drinky v tajnom podniku, o ktorom nikto nevie, kde sa k nám pridal aj môj brat Roland, ktorý nás zobral na biliard. Bol to super večer.
35. Potom, čo sme šli ráno na 7mu do fitka na streche na BodyCombat sme sa vydali na výlet do Tatier, kde sme vystúpali z Jasnej až na Chabenec počas západu Slnka s kamzíkmi. Naj výlet.
36. Nocovali sme na útulni Ďurková pod Chabencom v stane počas úplne najväčšieho splnu mesiaca. Bála som sa medveďov, no ten mesiac a hviezdy boli super. Hoci sme sa vôbec nevyspali, bol to super zážitok.
37. Hoci sme nemali na nič silu, šli sme ešte v Liptovskom Mikuláši do ZOO kontakt, ktorá naživo taká super nebola, ako vyzerala, no konečne som videla medveďa zblízka a iné zvery. Potom sme namiesto nášho plánu, šli za Jutkou do Dediny Mládeže, kde sme sa zdržali dlhšie, než sme chceli, no isto sme ju potešili.
38. Prvý krát sme otestovali a šli do Cloud Roomu. Keby viem, že sa z nás stanú závisláci a budeme tam chodiť pracovať skoro každý deň (keďže je to tam plné iťákov, čo tiež pracujú a debugujú), tam asi nikdy nejdem. No vďaka CloudRoomu som zvládla nasledujúcich mnoho ťažkých udalostí.
39. Úplne neplánovane a fakt som nečakala, že aj tu ešte skončíme, ocitli sme sa na horolezckom (a to nikto z nás nelozí) festivale u Honzy v Adršparchu. Spali sme ešte s Martinou (ktorá je rozhodne doňho), na jeho kúpenom dome plnom pavúkov.
40. Boli sme na túre medzi skalami, bolo to tam pekné, ešte sa tam raz vrátim.
41. Zase bez tréningu (pozerám to tento rok bolo pravidlom), sme šli na náročný 10 km beh Teplickými skalami. Ani raz som nezastavila, hoci som už nemohla do tých kopcov, no ten terén bol krásny. Fakt úplne jeden z naj trailových behov, na akom som kedy bola.
42. Aby to nebolo málo s návštevami do Prahy tento rok, prišla prvý krát v histórii aj moja mama. Síce iba na otočku na jeden obed, lebo sa tu zastavili cestou na dovolenku, na ktorú šla namiesto jej sestry s jej manželom a jej synom.
43. Keďže celá rodina sa s Jutkou po smrti starkého nebavila, lebo obecne sa veľmi v láske nemajú a kvôli dedičskému tiež, tak som sa rozhodla, že jej pôjdem ja pomôcť presťahovať ju. Doteraz neviem, či to bolo správne, ale bol to asi najnáročnejší quest tohto roku. Jutka sa sťahovať nechcela, všetku moju, Ondrovu a Tomášovu snahu sabotovala. Kým my sme ju balili, ona sa vybalovala. Okrem iného som nechcela, aby o tom vedel, niekto z rodiny, že tam sme, tak sme tam boli trochu načierno. Chodili sme pravidelne pracovať na dobrú kávu do jedinej kaviarne v maďarskom Kolárove.
44. Neskôr sme zistili, že aj ten dom, do ktorého sa má Jutka presťahovať nie je hotový. Potom, čo sme po 3 dňoch získali kľúče sme si dali DOM MVP hackhaton a celé sme to tam vymalovali, vyčistili, vytriedili bordel, zamurovali, poskladali nelogickú kuchynskú linku, vymenili linoleum a mnoho iného. No naučila som sa tu veľa a ani som neverila, že toto sa dá za necelé 4 dni zvládnuť. Dokonca nám prišiel pomôcť aj Tomášov otec spraviť vodu a Ondra bol prvý krát na návšteve vo Veľkých Lovciach u Tomášovej rodiny. Tie 4 dni na dome boli ale náročné – bála som sa desivého psa, mojej tety, unikajúceho plynu, …
45. Je to neuveriteľné, ale boli sme vo Svätom Petri nielen na obedoch, kde ti donesú vždy niečo iné, čo si objednáš, ale aj na dobročinnej akcii ukončenej maďarskou diskotékou s free burčiakom a slivovicou. Tancovali sme tam na maďarské ľudovky, ale aj na metal 😀
46. Šli sme Jutku na aute, na ktorom sme chodili po mŕtvom bez papierov zobrať na psychiatriu a cestou z obedu sme sa stavili na cintoríne, kde sa stalo to, čo nemôžem napísať a prezradiť.
47. Vďaka tomu zistila ale moja teta, že Jutku sťahujeme (aj moja mama) a ja som sa bála, čo na to povedia, tak som 8 hodín stresovala v kaviarni v Kolárove, potom čo sme deň predtým mali vodnú fajku v Komárne 😀 Potom, čo to zistili sme sa ešte ocitli na výlete v Iži a niesli sme tam zaujímavé veci. Okrem iného sme to ukončili super akciou v noci. Ani o tomto nemôžem veľmi napísať, no akčné to bolo.
48. Potom, čo sme Jutku presťahovali a všetkých udalostí, ktoré sa diali aj vo firme som bola už tak KO, že som asi bola dosť zúfalá na to, aby som skončila na liekoch od psychyatra. Našťastie ich nosím iba ako plán B, no bez tej aspoň prvej tabletky, by som to asi nezvládla vtedy (a bez vodných fajok :D)
49. Konečne po rokoch som bola na výbere znamienok. Ešte aj po “operácii” som bola natoľko oddaná klientom a pravidelným standupom, že rovno zo sály celá zašitá a od krvi, som šla na call a mala pravidelný status meeting.
50. Boli sme pozrieť po rokoch znovu na Signale, ako vždy, to za veľa nestálo.
51. Tomáša som motivovala po dlhej dobe znovu pracovať na Trynegu, aby nám s projektom pomohol. Pomohlo mu to až natoľko, že sa konečne rozhodol dať výpoveď z fitky a pomohla som mu nájsť novú prácu.
52. Úplne nelogicky, hoci mobilné apky už nerobím, som šla do Appliftingu na iOS meetup. Podivne som ale celkom rozumela o čom sa tam vraví a bolo to celkom zaujímavé spoznať novú komunitu iOSákov.
53. Zorganizovala som (lebo sa mi zdalo, že som dlho nemala žiadnu prednášku) data workshop pre Coding Bear. Taktiež to dopadlo super a aj sme sčasti začali v lete trochu spolupracovať. Miro je super a našla som takto aj ďalšieho super kamaráta, na ktorého viem, že sa môžem obrátiť.
54. Prvý krát po roku a pol čo pre nás Marek pracuje sme sa stretli osobne v Bratislave, aj s Ondrom. Rozniesli sme letáky k mojej super cat apke do rôznych kaviarní v Bratislave. Boli sme na cyklovýlete do Gabčíkova, kde sme rozhodne precenili naše sily. Na Rekole je už 110 km veľa, no bolo to super. Síce najprv človek vidí 50 km vodu a potom vidí tú istú vodu z druhej strany ďalších 50 km.
55. Začala som business marketing Do Toho, lebo som si povedala, že sa už musím so svojou firmou posunúť. Rozhodla som sa, že sa pokúsim nielen zmeniť český trh, čo asi nepôjde, ale posuniem sa fakt s firmou do zahraničia.
56. Toto nikto nečakal, ale bola som na tom tak psychicky zle z klientov, projektov, juniorov, neistoty, že som sa full time zamestnala ako Python vývojár v nemeckom startupe Lisci. Ešte ako Python, potom, čo sa 3 roky učím React a tuningujem si celé leto Bootiq kód na dokonalý. Doteraz nechápem, ako som sa tam ocitla. A to ešte neviem, ani dobre po anglicky. Aby toho nebolo málo, dostala som divný hneď prvý task 😀 s ktorým sme ledva ako skúsení 2ja programátori pohli. Zároveň tam mám veľmi dalo by sa povedať zaujímavých kolegov, ktorí tiež dokážu človeka celkom rozhodiť a zneistiť.
57. Boli sme na Rokytka Challenge behu, ktorý bol náročnejší ako sme čakali. Preliezali sme rôzne atrakcie, šli cez vodu, skákali, liezli na stenu. A finálne sme beh ukončili opekaním špekačiek.
58. Prvý krát som tu ochutnala červíky, ak si odmyslím tie na šunke na dome u Jutky.
59. Boli sme na oslave nového roku (alebo lepšie povedané novej nedele) v Aquapalace a bol to hádam môj najlepší silvester v novembri, aký som kedy zažila. Tancovali sme vo vlnách vo vode a tobogánovali sa do neskorej noci na Divokej Rieke – naj tobogáni, čo tam je.
60. Rozhodla som sa, že to rozbehnem naplno aj so svojou Cat apkou, ktorej som sa rok nevenovala a rozhodla som sa zorganizovať prvý online event. Vzhľadom k tomu, že som ho vytvárala len zo srandy, som netušila, že mi tam dojde 40 ľudí a bude mať vďaka Kláre, ktorú som pozvala ako speakera taký úspech.
61. Bola som prvý krát s Tomášom pozrieť rodinu v Banskej Bystrici. Ako vždy to bol náročný víkend, kedy sme oslavovali so starkou jej meniny a mali na starosti 2 super akčné deti.
62. Tá nová full time práca, ktorá mala byť oddychová, taká oddychová nie je a ešte k tomu robím aj vo svojej firme akoby som podnikala naďalej, tak bolo toho na mňa dosť a šla som sa odreagovať s Peťom na stenu. Ja čo sa na smrť bojím výšok a lezenia, som sa prekonala a vyliezla už aspoň nad polku steny.
63. Aby záver roku nebol úplne easy, tak sme šli na masochistický náročný výstup na Ďumbier, kedy som cestou ešte s bratom riešila znovu tlačivo na jeho úver. Tam sme zisitli, že sme to celé pokazili, tak som Ondru poslala iným autom, ktorému medzitým praskla guma. Počas toho, ako sme ich zachraňovali sme narazili na iné auto, no večer sme predsa len ukončili super nočným snežným výstupom na Štefáničku, kde nás čakala už tradične dobrá kapustnica.
64. Z Ďumbiera sme sa vydali na ešte na náročnú túru na Chopok – asi moja najnáročnejšia túra v živote. To zabodávanie do snehu (do dnes mám modriny), to, ako som sa bála o Tomáša, prepadávanie do skál v snehu, mrznutie. No bolo to finálne krásne a super, stále to za tie výhľady.
65. Šla som povedať svoj príbeh na podcast do ProgramHRovaní, kde som zhrnula všetko, čo som chcela od štúdia IT, práce, klientov až po to, kde som teraz.
Svetlana Margetová 