Praha Janovými a Editkinými očami

Ďalší z mojich článkov zo série Praha niekoho očami. Vôbec som tomu neverila, že sa to dakedy stane a príde nás do Prahy pozrieť aj Tomášova rodina. Najmä preto, že mi prídu na to nie dosť akčný a Praha je už dosť ďaleko. No jedného dňa mi píše Jano (Tomášov brat), že prídu v lete do Prahy na výstavu mäsožravých rastlín. Písal mi to dakedy v polke apríla a vtedy si vravím, že “jee no super, nech na výstavu ide a potom sa za nami na chvíľku staví” a takto som to aj s ním dohodla (aspoň som si to myslela).

Ako vždy zlé načasovanie

Na návšteve by nebolo nič zlé, len keby to nie je hneď prvý voľný víkend po The Rune, kedy jediné, na čo som myslela bola posteľ, vaňa a relax maximálne na kúpalisku v saune alebo vírivke. No namiesto toho, som musela celý piatok upratovať, nakupovať a vymýšľať program pre Tomášovu rodinu, ktorý sa ako vždy o nič nepostaral a nič nezariadil. Bolo mi úplne jasné, že moje predstavy o tom, ako pôjdú na konferenciu a za nami sa zastavia na 2-3 hodinky sú zmarené. Naplánovala som program na 3 dni, kde boli samé zaujímavé a rôzne aktivity od pamiatok, cez múzeá až po rôzne športové udalosti.

Prvý deň – au moje nohy

V piatok som sa snažila stretnutiu s návštevou vyhnúť, čo to len šlo a veľmi preochotne som šla radšej do práce, hoci sa mi tam vôbec nechcelo, nemala som to cestou a všetky pracovné tasky, som mala dopredu hotové. No aj predstava sedenia v prehriatej kancelárii počúvajúc reklamnú znelku mi znela lákavejšie, ako už stý krát obehnúť po Prahe tie isté pamiatky. Preto som túto aktivitu nechala na Tomáša a v duchu ich úprimne ľutovala.

2

Tomáš nie je veľmi empatický a je toho názoru, že kto za ním nestíha, ten chodí pomaly a on sa kvôli nikomu prispôsobovať nebude. Tak ich stihol za necelé 3 hodiny povláčiť po vyše všetkých pražských pamiatkach od centra, cez Václavák, Palladium až po Kampu , Karlov most a pražský hrad. Keď som sa s nimi stretla, vyzerali úplne KO, vyšťavene a tvárili sa, že ak ešte spravíme 2 km, niekoho zabijú.

1

Bolo mi jasné, že zažili pražské tour de Thomas. Taktiež Tomáš nie je veľmi zástancom pamiatok, čiže jeho výklad vyzeral nejako takto: “tu je skala, tu je hrad, tu je budova, toto tu sa rozpadá, pozrite si to a ideme ďalej”.

Ja som sa s nimi stretla na hrade, skade sme prešli ako s každým do parku na Letnej a tam sme si prvý krát oddýchli. Užívali sme si výhľady na mesto pri dobrom studenom pive až sme nakoniec šťastne došli aj domov.

5

Horšie to bolo so spaním. Tomáš totiž naozaj plánoval návštevu uložiť spať na zem do úplne prázdnej obývačky, medzi 2 mačky, ich hovná a jedlo. Hlavne vedel, že Editka mačky nenávidí a nemôže ich ani vystáť. Keď som to videla, vravím si, toto im nemôže niekto urobiť ani za trest, vypratala som postel, skriňu a uvoľnili sme im našu celú spálňu.

Mne sa taktiež idea stanovania a pikniku vo vlastnej obývačke páčila a nemyslím si, že sa mi ešte naskytne podobná príležitosť. Preto som v obývačke rozložila deky, spacáky, jedlo a kolu a začala sa pravá stanovačka (síce bez stanu, ale ako na stanovaní som sa cítila), najmä kvôli tomu veľkému oknu, čo v obývačke máme, cez ktoré bolo vidno priamo von na hviezdy. A ako inak, toto nové rozloženie sa páčilo najmä Stacy a Oberynovi, ktorí nás od nadšenia vôbec nenechali spať.

4

Výstava rastlín

Druhý deň sme sa vybrali na výstavu mäsožravých rastlín, kvôli ktorej Jano pôvodne do Prahy prišiel. Veľmi ma predstava toho, že tam ideme s nimi nelákala a vôbec som s tým nerátala, že sa budeme jediný a prvý chladnejší deň leta pariť v skleníkoch. Výstava bola celkom pekná aj botanická záhrada ako taká, ale mne stačilo ju presť za 15 minút a bola som s tým, čo som videla spokojná. Zvyšné 3-4 hodiny som sa tam nudila až som sa miestami sama pristihla ako nad kvetmi zaspávam.

3

Večer sme ukončili prechádzkou po Vyšehrade, kde som vôbec neverila, že sa Tomášovi ich podarí ešte vytiahnuť von. Najmä preto, že Editka ledva chodila po predchádzajúcom dni a mala nohy plné odtlakov a pľuzgierov. Na Vyšehrade bolo pekne, tam je jedno s kým, prechádzať by som sa tam vedela dookola a dookola a kochať sa peknými výhľadmi. No vzhľadom na 2 dni aktivít a venovania sa návšteve som bola úplne vyšťavená, dostala som obrovskú chuť na sladké, preto sme sa všetci ešte ten večer vybrali do Waf – Wafu na waflu. Bolo na nich vidno, že nie sú veľmi na pražské ceny zvyknutí, no všetkým chutilo. Cestou sme sa stavili ešte po trávové koláčiky, ktoré chutia oveľa horšie, ako sa tvária vo filmoch.

Na záver dňa sme si pozreli všetci na stanovačke u mňa doma Fantastické zvieratá 2, ktoré nám Tomáš asi na 3x stiahol nesprávne a aj tak sme to pozerali s asi minútovým prekladovým oneskorením.

V nedeľu sa nedelá 😀

Nedeľa – bola viac menej relaxačná, kedy už nikto z nás nevládal ani vstať a mali sme ešte celý deň do 18-tej pred sebou. Ja som chcela ísť jedine večer na protest, a vôbec ma nenepadalo už kam by sme šli, najmä preto, že polovicu môjho programu nikto nechcel absolvovať. Skočili sme si preto do mesta na obed , počas ktorého som Tomáša donútila zrušiť PVP Pokémon zápas, ktorý plánoval a zvyšný čas sme strávili prechádzkou pri Vltave na Náplavke.

Celkovo to bol dobrý víkend, no niekedy si vravím, že na mňa príliš veľa socializácie a rodinné návštevy sú teda riadne náročné.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s