Môj prvý polmaratón

Chcela by som sa s čitateľmi môjho blogu podeliť o moje prvé skúsenosti z polmaratónu. Niežeby som predtým takú vzdialenosť nebežala, no nikdy to nebolo oficiálne, vždy som mala možnosť zastať, alebo som to brala skôr ako pomalší pohodový dlhší výbeh.

No ku koncu minulého roka som si dala do svojich cieľov aj bežecké méty, kde jednou z nich bolo aj odbehnúť aspoň raz v živote polmaratón. Čo je už raz napísané na Trelle v mojich cieľoch, musí byť splnené, preto som sa hneď pri prvej príležitosti, čo mi klienti preplatili faktúru registrovala na Pražský polmaratón.

Hneď na to som sa prihlásila na kurz jdu behať – Dlhé výbehy za Vianočnou atmosférou, kde som rátala natrénujem dlhšie trate. Pre mňa v tej dobe, bola dlhšou traťou aj trať do 10 km, keďže som riadne od júna po The Rune nebežala a  mala som za 4,5 mesiaca nabehaných ledva 50 km.

Taktiež som plánovala sa po zimnom kurze prihlásiť hneď na kurz – Nauč sa ubehnúť polmaratón, čo presne vychádzalo časovo do štartu pretekov.

Ako som naplánovala, presne tak som aj urobila a bola som so svojím tréningom a progressom spokojná. Okrem iného ma dlhé výbehy motivovali behať aj v zime, keď je vonku tak hnusne, že by som sa bežne nedonútila ani hladná do obchodu, no videla som, že beh v zime nie je taký hrozný, ak sa správne bežec oblečie a pripraví.

Kurz – polmaratónu

Keď začal polmaratónsky kurz s Ondřejom, mala som už ako-takú formu, no moje plány behať 4x do týždňa vôbec nevychádzali. Nebyť tohto kurzu, pravdepodobne polmaratón ledva ubehnem, no opäť som sa upísala skôr práci ako behu a stále sa mi nedarí správne v tejto oblasti riadiť priority, už len preto, že nedokážem ako šéf a itčkár žiť s napoli dokončeným taskom, keď už mám tak dlho v hlave vymyslené ideálne riešenie. Toto je vec, na ktorej musím obecne zapracovať, lebo mám pocit mi dni plynú pracovne a ani neviem ako prejde rok a nič sa u mňa nezmenilo.

Ondřej s nami však na kurze trénoval presne to, k čomu by som sa nikdy sama nedonútila:

  • behali sme kopce
  • behali sme po schodoch
  • behali sme pomerne často rôzne druhy intervalov
  • bežali sme meranú 10km
  • bežali sme fartlek na pomerne dlhšej trati

Vo štvrtky som opäť chodila na Rebook tréningy, ktoré som si vybrala na štarte roku ako svoju druhú hlavnú bežeckú skupinu a keď to šlo, nevynechala som ani jedinú hodinu.

Týždeň pred pretekmi

Týždeň pred pretekmi som začala trochu stresovať, aj keď som vedela, že o nič nejde. Negooglila som si špeciálne články o tom, ako sa pripraviť na polmaratón a čomu sa venovať. No o to viac ma vydesilo, keď mi každý okolo mňa vravel, ako zmenil stravu, ako nebehá a oddychuje, ako sa dopuje sacharidmy, vynecháva na týždeň kávu a sladkosti a začala som byť vydesená, či som to predsa len nepodcenila.

Ten týždeň som behala, ale normálne v pondelok a v stredu na tréningu. Štvrtok som si podľa rád dala voľný a v piatok som vybehla tempom 7 iba 3 km po Proseku, aby som si užila výhľad nad Prahou.

Deň pred pretekmi

Cítila som sa celkom čerstvo a oddýchnuto, ani nohy ma neboleli.

No obávala som sa môjho stravovania. Mne extrémne rýchlo spaľuje a neviem do seba dostať veľkú porciu a pomerne rýchlo som najedená. Preto som si podľa rád dala deň pred pretekmi cestoviny, no večer som sa už do veľkej večere nedonútila a zapila som to iba chia semienkami (ktoré mimochodom s vodou nie sú vôbec dobré).

Spoliehala som sa na to, že ráno do seba dostanem výdatné raňajky, čo sa mi bohužial nepodarilo, lebo som ani trochu nebola hladná ešte a ani nie som zvyknutá až tak skoro ráno jesť. Preto som si dala iba glg (hnusnej) Many a chia nápoj (ktorý s mliekom už chutil oveľa lepšie).

Deň D

Prišla som pomerne skoro a keďže ja neviem začať deň bez kávy, skončila som na hnusnej káve z automatu na metre, z ktorej mi bolo dobre zle a celé preteky som sa modlila, nech sú cestou prípadne záchody. 😀

Keď sme vyštartovali som sa držala skupinky dievčat z Jdu behať a keďže sa mi zle synchronizovali a vypínali hodinky, som netušila ani trochu akým tempom bežíme, no držala som sa ich, lebo si vravím, že musia vedieť, čo robia, hlavne ak to už bežali v minulosti. Po piatom km sme sa však už odpojili a každá si bežala svojím tempom, no vďaka krikľavým tričkám, som ich videla vždy nablízku vpredu alebo za mnou.

2

Horšie to bolo s mojím apetítom, od 8-meho km som začala byť seriózne hladná a bez energie a ľutovala som tie skipnuté raňajky. Mala som so sebou iba jednu kocku hroznového cukru, ale aj tá mi celkom pomohla sa naštartovať. Ďalších 5 km som zvládala pomerne rýchlo tempom 5,20, až som prišla na nejaký 13-14 km a začala som byť smädná. Pôvodne som nechcela stáť pri vode, lebo mňa to vždy veľmi zdrží, neviem akčne chytiť vodu a počas behu sa napiť a potom ju akčne odhodiť a bežať ďalej. Ja si vždy pekne zastanem, vydýcham sa, zoberem si pohár, pomaličky sa napijem a potom ho odhodím do koša – keby je tam triedený odpad, som schopná ho separovať aj v tej chvíli. 😀 no po prvej občerstovačke, mi hodinky ukazovali , že stojím a idem tempom 9:40 a vravím si, toto už asi nedobehnem, no za tú vodu v tom teple to stálo.

O to horšie to bolo, že mi niekto na tom 14 km povedal , že sme iba na 10,5 km a že nás ešte viac ako 10 čaká, čo ma v tej chvíli vydesilo, lebo mi to jednak nesedelo a na druhej strane som si nevedela predstaviť, kde vezmem energiu na ešte ďalších viac ako 10 km behu.

No začala som opäť behať a na ďalších 5 km nabrala energie dosť a ironicky zrýchlila som viac ako počas celých pretekov až po 20-ty km. Tá voda naozaj pomohla na tak dlhej trati.

Zrazu som sa ocitla pred vodičom, ktorý bežal s ceduľkou 2:10, čo si vravím by bolo lepšie, ako som plánovala. No opäť už ku koncu – posledných 1,5 km som fakt nemohla. Začali ma bolieť nohy, bola som hladná a smädná a ešte sa mi rozviazali šnúrky na mokrých topánkach. To ma na moste tak spomalilo, že mi vodič na 2:10 zdrhol a dobehla som ho do cieľa o 6 minút neskôr, vo finálnom čase 2:16, s ktorým som na môj prvý polmaratón viac než spokojná.

3

Už sa teším na ďalší polmaratón, kde odladím všetky veci, ktoré som podcenila teraz ako:

  • riadne sa najesť deň pred pretekmi večer aj ráno – donútiť sa aspoň zjesť kašu s ovocím a banánom
  • nedávať si pred pretekmi kávu a možno naozaj tú kávu na týždeň pred pretekmi vylúčiť
  • zobrať si so sebou na cestu viac ako jednu kocku hroznového cukru, ak ma čaká 21 km
  • lepšie topánky – pri týchto som cítila naozaj už tak veľmi dopad na ten asfalt, že som uznala, že neboli ani trochu vhodné na takýto beh po takomto teréne, strašne to bolelo alebo aspoň zvážiť hrubšie ponožky
  • kompresné podkolienky – tie so sebou mala a nemohla som urobiť lepšie – ak ste zvyknutí s nimi behať, naozaj mi pomohli a nič ma na ďalší deň nebolelo
  • skúsiť si bežať svojím tempom a nedržať sa fixne skupinky – nie je nič horšie ako keď rozhodí tempo bežca niekto iní a už sa nevie vrátiť do svojho rytmu
  • pár týždňov pred pretekmi začleniť do tréningu aj cvičenie alebo jogu, lebo ak ma niečo po behu bolelo, tak to bol môj (it chrbát) – ledva som sa hýbala, si vravím, že sa cítim ako dôchodca, no to bežecké vyrovananie na 21 km trati bol pre môj neohybný chrbát veľký šok
  • keď si berem vodu, nikdy tam úplne nezastať , ale si tam aspoň poskakovať, ten rozbeh bol hrozný po každej prestávke
  • som rada, že som nemala so sebou hudbu, a užila som si naplno atmosféru pretekov a povzbudzovanie účastníkov, hoci som sa bála, že sa budem bez hudby 21 km nudiť, ale myslím slúchatká by ma obmedzovali a fanúšikovia dokázali celkom naštartovať, keď už človek nevládal
  • neobliesť sa hrubo, doteraz som happy, že som mala iba kraťasy a tričko, hoci som na štarte hodinu mrzla a preklínala toto svoje rozhodnutie
  • dať si pol dňa alebo deň voľno pred pretekmi – aspoň prvý krát, dosť ma ten pracovný piatok a stres v práci odrovnali pred behom, hoci som zaspala ako zabitá, to trápenie s mergovaním na Malle, si odnieslo svoju energetickú daň 😀
  • bežať asi po pravej strane, dosť ma spomaľovalo aj to, že do mňa v kuse niekto narážal alebo som ho musela obchádzať, úplne to vykolajilo môj bežecký rytmus
  • skontrolovať topánky a šnúrky
  • bežať iba v overených veciach – fakt ma štvali tie nohavice, ktoré sa mi nonstop vysúvajú, hoci zatiaľ iné kúpené nemám, musím na tom zapracovať

1

Po pretekoch

Po pretekoch som sa na moje vlastné počudovanie vôbec necítila unavená, KO a ani ma nohy neboleli. Rovno sme s Tomášom šli na obed a na pokémony raidovať. Ďalší deň som už fungovala ako keby sa žiadny polmaratón ani nebežal a už v pondelok som bez problémov vybehla. Ale aj napriek tomu, som sa držala rád, neprepáliť to hneď po polmaratóne bežných alebo rýchlym behom, preto som si skôr hopkala tempom 6:03, a cítila som, že rýchlešjí beh, by mal následky. V stredu, ale už to bolo úplne bez problémov ako som zvyknutá.

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s