Pokémon Go

V júli roku 2016 vypukol aj v Prahe ošial s názvom Pokémoni, kedy Niantic prišiel s ich prvou AR hrou zameranou na chytanie pokémonov v okolitom svete. Tí, ktorí o hre ešte nepočuli, jedná sa o mobilnú hru, založenú na rozšírenej realite, spájajúcu hráčov  v reálnom svete.

Keď som o tom počula, neváhala som a hru som si nainštalovala (aj napriek nemožnosti stiahnuť ju z českého storu a odvtedy mám iOS mapy v mílach a krokoch :D), najmä z dvoch dôvodov:

  1. chcela som ako fanúšik mobilných apiek vidieť AR v praxi
  2. mala som pokémoni rada, väčšinu detstva som na nich vyrastala

Prvé začiatky s hrou

Po nainštalovaní sme mali na výber jedného z 3 starter pokémonov:

  1. Bulbasaur –  trávny pokémon
  2. Squirtle – vodný pokémon
  3. Charmander –  ohnivý pokémon

Vravelo sa, že ak odmietneme jedného zo starterov, objaví sa aj Pikachu. O toho som veľmi záujem nemala a vybrala som si môjho obľúbeného Bulbasaura. Hneď som sa tešila, že ho vidím v obývačke a v tej chvíli sa mi nezdalo nič viac cool.

2

Prvý víkend po spustení hry sa konal v Prahe na Václaváku zraz fanúšikov, kedy som na hru nalákala aj Tomáša (keby vtedy viem, že ho tak chytí, radšej mu to zatajím a nikdy pokémonov pred ním nespomeniem). Tak sme sa obaja natešení vybrali na Václavák až z Chodova, kedy sme celú cestu chytali pokémonov aj napriek čiastočným problémom so servermi. V hodinu zrazu (ako sa to dalo čakať), padli v Nianticu všetky serveri a z akcie nič nebolo. Smutní sme sa pobrali aj s mojím kolegom Ondrou aspoň na zmrzlinu ako cenu útechy.

1

No ešte ten deň – večer, hranie naplno začalo. Chodili sme v tej dobe po Roztyloch a pretáčali pokestépy a naražáli na samých Zubatov, Pidgeyov a Drowzeeov. Taktiež sme stretli pár hráčov (čo sa mi v tej dobe páčilo a začali sme sa s nimi baviť). Na tomto sa mi páčilo hneď viac vecí:

  1. socializácia s ostatnými hráčmi (videla som v tom veľkú výhodu pre hráčov, ktorí doteraz sedeli iba za svojím PC ďaleko od ľudskej civilizácie)
  2. pohyb na čerstvom vzduchu
  3. zábava – spoločné lúrovanie, výlety, opekačky, naháňanie za pokémonmi, vymknutie v rôznych budovách a na rôznych pozemkoch,…

Výber tímu

Narazila som na problém – aký tím si vybrať? Vedela som, že všetci v Česku si vyberú modrý tím, lebo modrá je dobrá a je v ich očiach znakom inteligencie. No ja som nechcela do tejto skupiny patriť, preto som si vybrala farbu tímu červenú, hoci som žiadneho červeného hráča v tej dobe nepoznala a netušila som, aké následky bude mať výber tímu pre mňa v budúcnosti.

Prvé nedostatky v hre

Časom mi začínalo niečo nesedieť na hre a jej koncepte.

  • To fakt musím z každého kusu pokémona chytiť n kópií?
  • Prečo nevidím aj niečo iné?
  • Veď pokémonov je viac ako 300, a ja narážam na tých istých?

Moje očakávania z hry:

  • chytím si pokémona, ktorého chcem (1 ks)
  • budem s ním bojovať
  • budem ho trénovať
  • budeme navzájom bojovať (PVP)

Bohužial takýmto tempom moje nadšenie z hry vydržalo ledva jedno leto. Pôvodne som si aspoň myslela, že s hrou budem môcť behať a počas toho chytať pokémony. Taktiež som narazila na druhú krutú realitu – pokémony sú dostupní iba v zahustených lokalitách a nie opäť tak, ako som dúfala ja (pri vode vodné pokémony, v lese zemné, na lúkach trávnaté a podobne). Ku koncu augusta som hru natrvalo odinštalovala, najmä preto, že som mala pocit, začínam byť na nej závislá a nič iné nerobím, keď vyndem z domu, iba rovno zapínam pokémony.

Zmeny v hre

Počas roka som hru nesledovala, no stačilo mi vidieť Tomáša:

  • vybiehal aj náhodne v noci za pokémonmi z bytu
  • prestal chodiť po práci domov úplne a vracal sa po polnoci
  • začal nadávať, že v hre začína byť nuda a nie je tam žiadny content
  • vonku je zima a všetci hrajú v autách (to som sa oňho k tomu všetkému začala aj báť, keď som počula ako desivo po nociach jazdia)
  • chetovacie mapy, kde hráči za poplatok videli najleších pokémov
  • existujú IV-čka a všetci začali byť posadnutí 100%tnými pokémonmi
  • zmenil sa systém zápasov v gymoch na nudnejší, aby hru zvládali aj 10 ročné deti (na ktoré bola primárne cielená)

3

Ani toto Tomáša neodradilo a hral hru naplno (vidno, ako vyzerá zapálený hráč). Bohužial, takto zapálený hráč nemôže mať frajerku, keď každý deň všetok čas po práci trávi chytaním pokémonov.

Zima, prezima a pokémoni

Ešte väčší problém nastal v zimných mesiacoch, kedy už nebolo možné búrať gymy a naháňať sa po Prahe za pokémonmi. V tej dobe väčšina hráčov začaloa spoofovať. Jedná sa o hranie hry z domu/ľubovoľného miesta. Z tohto som bola pomerne znechutená, ja od základov nemám rada podvádzanie a dlho som seba ani nikoho v tomto nepodporovala. Nemyslím si, že to Niantic vymyslel dobre a nedal hráčom do hry žiadny content, ktorý by ich zabavil počas zimných večeroch bez nutnoti v mínus desiatich chodiť po vonku.

Môj návrat ku hre

Po 2 rokoch od odinštalácie, mi to však nedalo a skúsila som hru zapnúť. Pozerala som, že sa tam nie až toľko zmenilo, no pribudli:

  • rôzne eventy ako community day,
  • shiny pokémony,
  • lucky pokémony,
  • tradovanie s kamarátmi.

Mojou hlavnou motiváciou bolo  najmä to, že celé leto som bola dolámaná a nemohla som behať ani chodiť k vode a jediný spôsob, ktorý ma vytiahol z tej sauny na byte, bolo lovenie pokémonov. Využila som to aj na korčulovanie a v tejto chvíli sa vo mne prebudil môj fanatizmus v zberateľstve. Takýto hráči sa vraj označujú pojmom “Pokédexoví hráči“, no mne to vôbec nevadilo. Páčilo sa mi ako môžem mať z každého pokémonu aspoň jednu kópiu. Začala som hrať úplne nanovo s modrým účtom a mala som pomerne veľké možnosti v zbieraní (už boli vydané 3 generácie), čo ma dostatočne motivovalo.

IMG_0331

Druhým dôvodom, prečo som sa k hre vrátila je počet meetingov, ktoré musím (chcem pre firmu) absolvovať, pričom presuny medzi týmito meetingami sú nudné a zdĺhavé. Takto som aspoň trochu zabila čas a ani som si nevšimla ako mi ubehol inak celkom rozbitý deň.

Tretím (pre mňa najdôležitejším dôvodom), bol Tomáš, ktorý mi to navrhol a vedela som, že bez pokémonov sa s ním asi nezblížim. Predsa len vzťah je o kompromisoch a keď on môže behať a robiť moje hobby, prečo by som ja nemohla s ním sem tam hrať pokémony. Rozhodne sme takto našli veľa spoločných činností ako:

  • spoločné tradovanie
  • spoločné vtipy
  • chytanie a návštevy miest, kde sme nikdy neboli
  • zabíjanie nudy na Černom moste
  • vyššia motivácia za behom, kedy aj počas behu je možné pokémony nachytať (pomocou Pokémon Plus alebo Gotcha náramku)

Zlá komunita hráčov

Ďalším dôvodom, ktorý ma znechutil je komunita hráčov. Musím povedať (napísať vlastne), že pokémony hrajú naozaj všetci od:

  • študentov
  • mamičky na materskej
  • rozvdení
  • pracujúci
  • dôchodci
  • deti
  • fajčiari
  • 200 kg ľudia
  • gayovia a lezby
  • páry
  • celé rodiny s ďeťmi

Sama som ostala ohromená tým, že ešte po tak dlhom čase, má táto hra toľkých fanúšikov. Z tých pár, čo ich však ostalo hrať, najväčšie skupiny tvoria najmä:

  • fanatici, ktorí hru berú vážnejšie ako prácu a svoj život
  • ľudia posanutí stovkami a najlepšími IVčkami
  • cheateri – človek si nemôže ani zbúrať gym aby nebol do 5 minút prefarbený
  • no-liferi
  • tichí introverti, ktorých si človek praje radšej nemať na raide, len aby nevydávali zo seba tú zlú energiu
  • hráči, ktorí sa až tak nudia že majú viac ako 1 účet, videla som aj bežne ženy  3-ma účtami, nariekajúce ako ich nestíhajú spravovať
  • tupci, ktorí o hre nevedia nič, iba to čo im niekto povedal a fixne sa toho držia, prípadne si naštudujú múdrosti od youtuberov
  • free to play hráči, ktorý nariekajú, že premeškali raidy alebo sa nemohli zúčastniť naplno community day

Pozitíva danej hry

Celkovo však aj napriek mojej kritike vyššie, hodnotím hru ako pozitívnu. Je to z môjho pohľadu typ hobby, ktoré nevyžaduje od človeka, takmer žiadnu zodpovednosť. Keď človek behá, musí stále trénovať, keď cvičí, musí stále cvičiť, keď tancuje, musí tancovať, aby stíhal kroky na ďalšiu hodinu. No pri pokémonoch, nemáme žiadne záväzky. Nič sa nestane, keď hru nezapneme aj týždeň a nič extra nám neujde.

4

Berem to ako oddychové hobby, pri ktorom sa prvý krát nestresujem, že musím dodržiavať nejaké tabuľky, čísla a deadliny (s ktorými sa ja veľmi rada kamarátim). Nemusím sa s nikým porovnávať, lebo viem, že celá hra je založená na náhodnom algoritme a nemám obecne rada porovnávanie pipíkov a vychvaľovanie sa každým shiny a lucky pokémonom, na akého narazím.

Táto hra sa dá kombinovať dobre s inými hobby ako behanie, turistika (ak si človek dá pozor), nakupovanie a podobne.

Nevýhody hry

No bohužial, viac nevýhod ako výhod musím v tomto odseku vymenovať. Ako som sa na štarte hry tešila z týchto bodov:

  • socializácia s hráčmi – časom sa ukázalo, že každý myslí iba na seba. Ešte ani mne ani Tomášovi sa nepodarilo si v hre nájsť kamaráta, s ktorými by sme šli von. Keď si to porovnám s behom alebo swingom (tam sme vždy zaručene kamarátov našli, s ktorými sa stretávame doteraz). Väčšina hráčov je skôr toxického charakteru a každý si medzi sebou všetko závidí, nehovorím o tom, ak náhodou nejakému fanatikov, zbúrate gym pred polnocou
  • pohyb – o pohybe by sa dalo taktiež polymizovať. Časom som dospela k názoru, že hra robí ľudí ešte lenivšími. Vidím to aj na sebe, čo chodím bežne tempom 6,30/km. Počas hrania pokémonov, idem pomalšie 3-násobne, každú chvíľu zastavujem, lebo chytám a môj pohyb je v dôsledku nižší. Taktiež ľudia, väčšinou lúrujú alebo sedia v nákupákoch a tu už o pohybe nie je vôbec reč.
  • zábava – skôr tyrania nútením hráčov chytať z každého pokémonu tisíc kópií, bez žiadneho hlbšieho príbehu a zapojenia sa do hry.

K tomu všetkému, hra zle vplýva aj na zdravie – bolí ma celá ruka ako ju mám v jednej polohe ohnutú. Začiatkom hry som mala naozaj vážne zdravotné problémy. Nehovoriac o tom, aký zlý dopad má hra na chrbticu, keď človek nič iné nerobí, iba pozerá so sklonenou hlavou do mobilu.

Na výdrž baterky a životnosť mobilného zariadenia je dopad rovnako zlý, poznám ľudí, čo počas hry menili aj 3 mobilné zariadenia.

Ďalším negatívom je nepochopenie zo strany rodiny (ak hru nehrá). Do dneska si pamätám, ako ťažko sa nám s Tomášom vysvetľovalo, že utekáme z oslavy narodením preto, lebo ideme naháňať po Bratislave pokémony.

Viem, že mobilné hry sú celkovo dosť obmedzujúce  a nemajú vyplniť priestor medzi PC hrou a offline svetom, čiže nemám veľmi vysoké očakávania a preto stále uznávam, že Niantic sa celkom snažím, tým, čo do hry prináša.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s