Pracovať (nielen v IT) som začala už počas strednej, no čím viac som prenikala do IT odvetví, mala som viac a viac zamestnaní práve v IT firmách/startupoch. Vo väčšine mojich zamestnaní som bola jediné dievča v celom kolektívne, čo mne keďže som mala 2 bratov a s dievčatami vychádzať neviem, viac než vyhovovalo.
Ale ako to už býva, keď spolu dvaja ľudia trávia viac času, vždy z jednej strany vzniknú sympatie (pričom v práci/krúžku/škole) vzniká tento vzťah celkom bežne. Keď si to predstavím v práci trávia ľudia väčšinu života, preto je celkom logické, koľko vzťahov na pracoviskú vzniká.
Sama som to zažila počas prácach v startupoch počas štúdia na vysokej. Vždy sa mi “platonicky” zapáčil nejaký senior programátor, ktorého som sčasti obdivovala už len preto, koľko toho vie a ako všetkému rozumie až som si vsugerovala časom, že je “super” vo všetkom. Našťastie tieto stavy zmizli hneď , keď som prácu opustila, alebo mi dali viac úloh a nemala som čas, na také veci vôbec myslieť.
Ako to teda je?
Podľa mňa vzťahy na pracovisku nie je nič zlé už v tejto dobe. Hlavne si myslím v IT odvetví, itčkári obecne nemajú toľko príležitostí nájsť si rozumné dievča, už len preto, že si veci príliš uvedomujú, sú rozumní a realisti a ich komunikačné schopnosti nie sú vždy tak super, aby šli oslovovať náhodné dievčatá na ulici.
Môj vlastný pohľad/skúsenosť
Sama som vzťah na pracovisku viac krát zažila a vyzeralo a malo to aj svoje pre a proti:
Proti
- keď som pracovala s Tomášom v banke, cítila som sa voči nemu menejcenne (za čo mohol najmä zamestnávateľ, ktorý asi neveril, že aj dievča môže do IT) a nepáčilo sa mi to, čo si odniesol aj náš súkromný život
- vďaka FITke bol v programovaní v tej dobe milión krát lepší odo mňa a ja som sa nemohla počas práce stále pozerať ako jemu jeho skripty fungujú a mne nejde nič
- raz naša hádka skončila na pracovisku tým, že mi nakopíroval kus ifu do môjho kódu bez vysvetlenia , pričom mi nedal ani riadne šancu pochopiť to sama
- časom máme jednostranné rozhovory z práce (čo máš nové v práci? no predsa to čo ty)
- často krát sme si nosili spoločné tasky z práce domov a rozprávali sa o nich celý večer, namiesto normálnejších tém
- kolegovia to nie vždy vnímajú pozitívne
Pre
- chodili sme do práce a z práce spolu a vedeli sme takto zefektívniť čas spolu strávený
- veľa krát sme mohli doma prebrať spoločný problém z práce a brainstormingovať počas varenia a ani nevravím koľko krát mi to na ďalší deň pomohlo prepísať celý kód na správny
- máme viac spoločných kamarátov (kolegov), s ktorými chodiť von a vzájomne sa hneď automaticky poznáme
- vie ten druhý pomôcť , bez toho, aby to zistil šéf a bral si kredity za jeho prácu
- večery spoločného programovania tasku do práce boli vždy na nezaplatenie
Iné by to však bolo, keby nie sme na rovnakej pozícii. To si myslím by nefungovalo dlhodobo a jeden z nich by musel v práci skončiť, inak by to isto končilo rozchodom.
Skúšala som na jednom menšom projekte pracovať s priateľom, kde som mu ja zadávala prácu a hodnotila ho a naozaj som narazila na tieto problémy:
- bolo mi blbé buzerovať ho za veci, za ktoré bežne kritizujem ostatných kolegov
- necítila som sa príjemne, keď som mu tesne predtým ako sme šli večerať a pozerať spoločný film zadala na Trelle 20 bugov a jemu predo mnou chodili notifikácie
- pohádali sme sa na úplne bežných veciach , ktoré už potom ani nesúviseli s prácou
- videla som ho priamo pracovať a mala som tendenciu kecať mu do toho
- testovala som projekt ešte vo fáze vývoja, keďže sedel o stôl vedľa a tasky, ku ktorým sa ani ešte nedostal som mu už vytýkala ako bug
Nakoniec to vyvrcholilo 2 hodinovou hádkou, ktorú zažil aj môj malý brat a myslím, na ten deň, tak skoro nezabudne.
Môj pohľad ako “šéf”
Síce sa ako šéf necítim, ale niekto by ma tak mohol brať, komu posielam výpoveď. Mnohí manažéri neakceptujú vzťahy na pracovisku, no ja som ich zástancom. Myslím vzťah na pracovisku finálne vedie k vyššiemu pracovnému výkonu, keď je človek šťastnejší, že niekoho má. Je jasné, ak niekto nebude plniť deadliny, kvôli vzťahu, tak to sa mi už páčiť nebude, ale kým si obe strany ďalej plnia svoju prácu zodpovedne a kolegom v tíme to nevadí (myslím neoblizujú sa priamo pred nimi a neflirtujú), plne takéto vzťahy podporujem.
Finálne to bude úspešnejšie aj pre firmu ako takú, keďže rovno dvaja spokojní zamestnanci, ktorí chodia do práce oddýchnutí, namiesto toho, aby trávili celé noci prácou/programovaním.
Svetlana Margetová 