Vltava run po druhý krát

Po minuloročnej Vltave run, kedy som bola kapitánom som nemala veľmi chuť už behať, najmä preto, že som na tréning mala ešte menej priestoru ako pred rokom. No asi tak deň pred štartom som si uvedomila, že Tereza ostala v tíme sama s ďalšími mužmi, s ktorých ani jedného nepozná a hoci som na ten víkend mala iné plány, rozhodla som sa bežať s nimi. Bolo to hádam jedno z mojich najspontánnejších nečakaných rozhodnutí, ktoré do dnešného dňa isto neľutujem.

Tak som sa v piatok pomerne na ľahko nabalená pobrala na Vltavu run. Prvé, čo som nakázala Jiřímu v druhom aute bolo, aby nám s Terezou na štarte vyzdvihol topánky. Jeho moja obchodná správa pobavila, no po topánky sme sa stavili samé a uchmatli sme posledné 2 ks, čo je naozaj štastie. Odbehla som v nich celú Vltavu run bez ujmy na zdraví, a musím uznať , nebežalo sa v nich vôbec zle.

7

Ubytovaní sme boli nejakých 200 metrov od štartu v peknom penzióne, kde tomu šéfoval pán Nehoda. Bol to milý pán a opäť sme večer ukončovali pivom a panákmi, hoci som si vravela, že už pred behom piť nebudem a opäť sme s Terezou končili v posteli okolo polnoci.

Náš tím mal štart o 08:20, čo znamenalo dostatok času na spánok aj raňajky. Na štart sme všetci vyrazili v dobrej nálade.

8

Po odštartovaní sa spustil celý kolotoč nášho auta, kedy to ide už naozaj rýchlo. Keď je prvý bežec auta na trati si ani človek nevšimne ako a beží posledný. Hoci som bola opäť v prvom aute, bola to naozaj zmena, už len tým, že som nebola kapitánom a preteky si viac užívala. Hneď na druhej predávke sme zle zaparkovali a museli vyšlapať po trase bežcov 2 km do kopca.

Mňa čakal tentokrát úsek 4, ktorý mal hneď obtiažnosť 2.5. Zo začiatku si vravím pár kopcov zvládnem, kým mi niekto neprirovnal moje prevýšenie, ktoré ma čakalo k 2 pražským Petřínom.

3

No aj napriek tomu, že 7 km môjho úseku bol ťahový kopec a väčšinou v lese a po polnej ceste ubehla som ho za 57 minút, čo je na moje kopcové pomery naozaj dobré tempo na 10 km.

5

Úsek nášho auta ukončovala Tereza pri Lipne, kedy už bolo dosť teplo a všetci sa tešili na vodu v jazere.

9

Ku kúpaniu sme sa však nedostali, lebo sme šli vyzdvihnúť posledného člena nášho tímu Lenku, ktorá ešte noc pred pretekmi bola celú v práci. Keď sme sa úspešne stretli s Lenkou šli sme sa konečne okolo 16tej naobedovať a v tej chvíli začala obrovská búrka. Chudák Jiří ju schytal priamo na trati. Po obede sme vymenili v aute Tomáša za Jirku a odovzdali im Lenku a šli sme na predávku do Rožmberku, kde malo končiť auto 2.

1

Tam nás pri Vltave napadli zúrivé kačky, no okrem tohto incidentu opäť ani neviem ako už znovu bolo na trati naše auto a začínali nočné úseky, síce sme vybiehali okolo pol siedmej. Tento rok to vyzeralo tak, že nebudem bežať v noci, lebo mi vychádzal úsek okolo pol deviatej so štartom, no ja som sa tak či tak pripravila na beh ako pravý minion.

10

Jediné, čo môžem povedať s istotou je, že čelovka okolo pásu nie je tak dobrý nápad, ako na prvý pohľad mohlo vyzerať. Opäť ma čakal úsek s náročnosťou 2.5, ktorý však začal priamo do obrovského kopca, ktorý sa priznám som odkráčala, no potom som zvyšné tempo dobehla a opäť stihla dobehnúť v čase 56 minút za 10 km, s čím som bola spokojná a užila som si naplno aj tmu a krásu nočného úseku.

Okolo polnoci končil Jirka posledný v našom aute a šli sme spať do telecvične v Týne nad Vltavou. My s Terezou sme ostali v aute, no bola nám taká zima, že sme vôbec nespali, obzvlášť ja, čo som tam bola bez spacáku a všetky moje zvyšné veci boli obliate kolou. Ani som si nevšimla znovu ako boli 3 hodiny a nám zvonil budík a vyrazili sme späť na trať. Posledný úsek som mala rovnaký ako minuloročný v Orlíku nad Vltavou, no tento rok mu pozmenili trasu a zároveň som ho bežala ráno za východu Slnka. Do dnes si pamätám na hmlu, ktorá bola všade okolo mňa, lúče ktoré prenikali cez stromy a rosa , ktorá ma osviežovala cestou. Taktiež oproti minulému roku, kedy som ho odbehla za 58 minút, sa mi to tento rok podarilo za 52, na čo som hrdá.

11

Po dobehnutí môjho posledného úseku som to už mala za sebou a užívala si preteky ešte viac. Počas cesty sme na moste okrem mexických vĺn ponúkali bežcom vodu, za čo nám boli viac než vďační.

6

Okolo 10tej na obed sme mali za sebou všetky úseky nášho auta a vydali sme sa do Kytínu, kde šiel Jirka pozrieť jeho kamarátov z orietačného behu.

2

Bolo to tam naozaj zaujímavé, no obdivujem ich začínať práve na obed v tom teple. My sme konečne šli na obed do veľmi dobrého a moderne vybaveného podniku. Po obede sme šli opäť na trať povzbudzovať bežcov druhého auta a vyzdvihnúť Tomáša – posledného bežca. Tomáša čakal posledný 11,7 km úsek , ktorý končil v Braníku.

12

My sme šli do cieľa a všetci sme si  zabehli imaginárny posledný úsek, lebo sme opäť boli na poslednom parkovisku, aby sme Tomáša v cieli stihli a dobehli s ním.

SONY DSC

Bol to naozaj úžasný víkend so super ľudmi, síce trochu sa divím Tereze , že nehovorí slovensky po tom čo strávila víkend v aute so Slovákmi. Taktiež sme mali v tíme super šoféra Pepu, ktorý nás nielen dobre vždy dopravil na danú predávku, ale bol aj super vtipný a zvládol aj situácie, kedy sme sa asi 2x stratili.

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s