Slavcon plný športu, mágie a zábavy

Tak ako každý (už teda tretí) rok po sebe sme sa pobrali s kamoškami Rikou a Luckou na Slavcon. Veľmi som sa netešila, keďže minulý rok sme sa nudili väčšinu času v bufete s čarovnými prútikmi, moje obavy boli oprávnené. No nakoniec som rada , že sme išli a zažili sme 2 dni plné zábavy.

Ako vždy keď príde Lucka do Blavy a idem po ňu na stanicu meškám. Horšie to bolo v tom, že sme chceli o 10.00 už stihnúť prvú hodinu a fakt sme to mali časovo namále. Ešte horšie však bolo, že som si nepozrela zmenu miesta konania tohtoročného Slavconu a namiesto do Dúbravky som trepala Lucku na opačný koniec mesta do Petržalky, až mi Lucka vraví, ktorá samozrejme o Bratislave nič nevie, že Sveťa..ale ono to je v Dúbravke. A ja, no do kelu 😀

Keď už sme úspešne s pol hodinovým meškaním dorazili na Slavcon, sme sa hneď pustili do výroby vlastnej galaxie. Rika sa postarala medzitým o obstaranie materiálu a práve s nami sa tam dovalilo veľa malých detí, medzi ktoré sme úplne zapadli.

IMG_3249

Po galaxiách sme potrebovali doplniť zásoby kofeínu a šli sme do bufetu, kde sme nevedeli identifikovať, čo znamená jedlo s názvom kiš a všetci sme sa báli ho objednať. Ja som však bola natoľko hladná, že si vravím, na názve nezáleží, vyzerá to síce divne, ale hlad ma donútil si to kúpiť a Rika sa celé happy ku mne pridala. Nakoniec sa to dalo celkom jesť, a jeden malý koláč sme si rozdelili rovno tri a tvárili sme sa, ako sme sa dobre do sýta najedli.

Po tak výdatnom obede sme šli na workshop robenia vlastnej masky. Nikdy som si nevedela predstaviť, aký je to pocit byť celý vo fólii a niekto na teba prikladá sadru, no nebolo to nič príjemné a vôbec nezávidím múmiám.

18216177_10209000634004937_1341596453_o

Kým naše masky schli, šli sme hľadať chrabromilské krížovky, no s poľutovaním sme zistili, že všetky už vylúštili malé deti a nám 20 ročným, neostalo vôbec nič. Hrozné s touto mládežou, nevie sa podeliť ani o krížovky.

Tak sme si povedali, že smútok zaženieme na standup comedy pre geekov, kde sme sa dozvedeli okrem iného, k čomu sú dobré počítačové hry, aké to je na slovenských úradoch, rôzne pohľady na jeden a ten istý kabát, alebo koľko by nás vyšlo také priemerné harry potter ubytovanie pod schodami v Bratislave v Pentagone.

Po Slavcone sme večer išli ešte do Auparku za Rikinou sestrou, ktorá bola s priateľom na autosalóne. Keďže na obed sme mali 3 jeden koláč, boli sme už riadne hladné a bez čakania na Mirku sme si objednali halušky. Veľmi nám to s tým jedlom nevyšlo, lebo chvíľu na to , čo sme dojedli , volá Mirka a opäť sme šli na tie isté halušky, do toho istého podniku.

Keď už sme boli dobre najedení, napadlo ma, že pešo je to do mesta blízko, ale keďže Rika a Lucka už poznajú moju mierku, čo znamená blízko, veľmi tomu neverili a radšej si to 2x preverili, akou cestou ich do mesta povediem až sme skončili v klube na drinku, za ktorý sme všetky tri dali naše posledné úspory a vymenili sme si vianočno-meninovo-narodeninové darčeky.

Na ďalší deň to bolo kritickejšie, keďže všetky peniaze sme nechali večer v podniku a jediné , čo nám ostalo boli stravné lístky, za ktoré si lístok na MHD ťažko kúpime. Tak som doma plánovala už dlhú cestu pešo na koniec Dúbravky, kým to nepočula moja mama a celá zhrozená by najradšej od Lucky odkúpila všetky stravné lístky, len aby sme pešo nešli cestou po dialnici, ktorá nemá chodník pre chodcov.

Nedeľa na Slavcone začala športovo, hneď hodinami akojogy. Trochu sme sa zo začiatku báli, zveriť sa do rúk neznámym chalanom, obzvlášť keďže ani jedna z nás jogu necvičí , nie ešte lieta vo vzduchu. No nakoniec sme sa odvážili aj k ťažkým kúskom vo vzduchu a doslova som sa cítila ako lietadlo.

IMG_3268

Aby toho nebolo málo, šli sme si do Billy nakúpiť typické slovenské jedlo, rožok a salámua  jedli sme to tam v bufete ako typickí slováci nad šálkou kávy a konečne sme boli všetky spokojné. Záver slavconu sme ukončili obhliadnutím toho, ako sa robí vlastný larp kostým a cvičením, kde s nami robil pomaly akrobatické kúsky na nohách , s palicami a tenisovou loptičkou. Najviac ma dostalo, keď vravia, takto by ste mali ideálne sedieť celý deň..no my s Rikou sme ledva v tej polohe vydržali 5 minút.

18289745_10209000653365421_68252640_o

Záver víkendu sme ukončili v Euroveii, kde sme sa pol hodinu napchávali fazuľkami každej chuti, ktoré vyhrala Lucka a potom sme nadávali, že nám je z toho zle a zajedali tú hnusnú chuť čipsami.

18289943_10209000674205942_1425307708_o

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s