Práca s Honzom

Začiatok spolupráce

Krátko potom, čo som nastúpila do Unicornu a bolo mi oznámené, na akom projekte budem pracovať som zistila, že bez pomoci predchádzajúceho analytika (Honzy) sa nezaobídem. Najmä preto, že vývoj bol už úplne inde ako dokumentácia, o ktorú som sa mala starať, no aktuálne informácie v nej neboli a prechádzať 300 bugov na JIRE, nebolo to, po čom som vo voľných chvíľach túžila. Taktiež rovnako ako lúštiť JIRU, bolo takmer nemožné, zistiť o projekte akékoľvek informácie od programátorov, ktorí ho mali zrejme plné zuby a nemali chuť mi o ňom rozprávať ďalšie detaily.

Počas jednej z konzultácií s Honzom som si ani neuvedomila ako a cítila som sa ako na pohovore (síce nie priamo). Honza mi prišiel rovnako akčný a hyperaktívny ako ja a celkom sme si rozumeli. Vtedy mi povedal o možnosti práce s ním pre jeho projekty a načrtol mi, na čom by som pracovala.

Výhody, ktoré ma na spolupráci s Honzom lákali

Keďže už necelý mesiac po nástupe, som chcela z Unicornu utiesť kade ľahšie, Honza ma nemusel dlho prehovárať, no páčilo sa mi najmä:

• možnosť pracovať na projektoch pre klientov, ktoré mi niekto zadá a nemusím pracovať na všetkých naraz
• možnosť priamo komunikovať s klientom bez korporátnej buzerácie okolo
• možnosť pracovať z domu/kaviarne/kancelárie kedy chcem a mám na prácu chuť
• možnosť väčšej zodpovednosti v projektoch, ako mi dali v mnohých iných prácach, kde nado mnou bolo ďalších N manažérov
• práca v menšom tíme
• privyrobenie si, kedy som to naozaj v danej chvíli potrebovala

Keďže Honza hľadaj v tej dobe aj fronted vývojára, hneď som ho prepojila na Tomáša a začali sme preňho pracovať spoločne.

Moje zameranie a prvé projekty

Ja som sa v tej dobe primárne zamieravala na viaceré oblasti a mala v nich skúsenosti, no s Honzom som pôvodne začala spolupracovať ako analytik. Mojím prvým projektom, na ktorý sme nastúpili s Tomášom, bolo dotiahnutie existujúceho webu do konca. Na prvý pohľad ľahká úloha, no keď som sa na daný web pozrela, mala som pocit, že pozerám na vesmírny trenažér, nie webstránku navrhnutú v roku 2015.

Ako to nakoniec dopadlo?

Časom sa však ukázalo, že práca analytika na danom projekte nebude postačujúca, tak som postupne ladila dizajn s grafičkami, aktívne komunikovala s klientom, až to skončilo tak, že som sa pustila do programovania frontendu s Tomášom a ladenia PHP v Joomle, ktorú som dovtedy nikdy predtým nevidela a sama od CMSiek v tej dobe utekala, ako to len šlo.

No neviem, čím to bolo, nevadilo mi takto switchovať medzi rolami a prácou a celkom ma to bavilo. Ku koncu som zaviedla “agilný” excel na riadenie projektu s klientom a programátormi, kedy už projekt odsýpal celkom rýchlo a hýbali sme sa k cieľu.

Stretnutie s Jiřím

V polke leta som sa stretla (konečne) s obchodníkom/analytikom, od ktorého sme daný katastrofálny projekt prevzali. Na prvý pohľad mi na ňom niečo nesedelo, no nevedela som, čím to je. No aj napriek tomu, že sme si hneď povahovo nesadli, som si ho masochisticky obľúbila a v mnohých názoroch sa s ním zhodujem, aj keď všetko čo robí a ako robí sa mi nepáči. Neviem si sama doteraz vysvetliť tento schizofrenický vzťah medzi mnou a Jiřím. No ako sa ukázalo, najmä kvôli nemu a ako vždy nedostatočnej komunikácii vznikli na projekte mnohé problémy, ktoré sme následne s Tomášom riešili.

Ďalšie projekty a noví kolegovia

Ako tak išiel čas, sa mi spolupráca s Honzom páčila viac a viac a aj keď som v tej chvíli pracovala pre Unicorn a s Ondřejom pripravovala Brainity, ktoré mi zaberalo tak 90% môjho voľného času, stále som vnútorne cítila a mala chuť pokračovať v spolupráci s Honzom. Neskôr sme začali pracovať na menších blogoch a jednom väčšom 3D projekte, ktorý sa mi páčil z pohľadu technológií najmä. Tu som spoznala ďalších Honzových kolegov, s ktorými som si rozumela viac ako s Jiřím, aj keď som sa zo začiatku bála, že si nebudeme mať čo povedať. No pri pomyslení na tichých introvertov z Unicornu, ktorých som ledva donútila k súvislejšej vete, som ani nemala veľké preferencie. Tu myslím taktiež Honza zistil, že nie som človek, ktorý dostane zadanie a ako robot ho urobí. Daný projekt som nakoniec z eshopu, ktorý som si sama navrhla a šla proti sebe, prerobili na dynamický 3D konfigurátor v administrácii, kde nákup bol iba vedľajšia funkcia produktu.

Časom sme sa začali stretávať každý utorok v kancelárii a meeting ukončili pivom v hospode. Utorky sa mi začínali naozaj páčiť. Okrem toho, som sa zblížila aj s Honzovými klientami a zažili sme mnoho super chvíľ, buď v Brne, alebo na káve rozhovormi o mačkách.

Taktiež som sa zblížila viac aj s Jiřím a Honzom, kedy sme si písali pomerne často a myslím vedia o mne takmer všetko, isto viac ako všetci moji kolegovia zo všetkých predchádzajúcich zamestnaní dokopy. Neviem opäť prečo, som mala pocit dôvery voči nim a nemala som problém im nič povedať.

Zlé projekty

Ku koncu spolupráce s Honzom som primárne pracovala na projekte, ktorý ma už v tej chvíli po dlhom trápení s programátormi celé leto, vôbec nebavil, najmä preto, že som od databáz začala programovať aj samotné PHP v Joomle a hekovala Javascript v eshopovom systéme za programátorov, ktorí neboli schopní nič urobiť. Už tu som narazila na neschopných vývojárov, ktorých som dohodila Honzovi ja (pôvodný blízky Honzov tím, bol v pohode). Projekt sa tiahol celé mesiace a nebolo možné ho ukončiť, ešte na Vianoce som debugovala, nejaké nezmyselné bugy v systéme a na Silvestra programovala ďalší web, ktorý mal byť hotový do 31.12.

No aj napriek tomu, na akých projektoch som robila a nemala som takmer chvíľu kľud od nich ku koncu, som ich robila rada a tešila som sa z každej vyriešenej úlohy.

Ukončenie spolupráce

Ku koncu roka Honza založil vlastný startup, ktorý sa mne nepozdával (kto by sa mi divil, po mojich skúsenostiach so startupmi) a hoci všetky Honzove pracovné ponuky, vyzerali viac, ale viac než lákavo a neváhala by som inak ani minútu, radšej som ich odmietla a tým sa naše cesty rozišli. Sama viem, aké je náročné časovo riadiť startup a vyvíjať MVP a najmä sa často ukončí vzťah s ľuďmi po 25ke, ak na ničom spoločnom nepracujú.

Čo mi to dalo?

Táto skúsenosť bola pre mňa jedna z najlepších pracovných, aké som za svoju prax zažila.

• zistila som (nieže by som to nevedela, skôr sa mi to utvrdilo), že tím a kolegovia vo firme a správanie medzi nimi tvorí základ motivácie pre danú prácu
• komunikácia je najdôležitejší faktor aj mezdi kolegami aj v tíme o projektoch
• človek, pri správnom tíme a slobode dokáže pracovať aj na tom, čo ho nebaví a nemusí to byť super cool projekt s najnovšími technológiami
• naučila som sa veľa z iných oblastí a technológií, ktoré sa mi do dnes hodili mnohokrát pri riadení svojich projektov
• voľnosť v práci je kľúčová
• osobné stretnutia pri práci na diaľku aspoň 1x týždenne sú viac než efektívne
• dovoliť komunikovať človeku s klientom, no držať sa zásady “dôveruj, ale preveruj”
• cudzí ľudia v tíme nepracujú nikdy efektívne, ak sa s nimi človek osobne pár krát nestretol a nemajú aspoň ako taký vzťah k danej osobe/projektu/klientovi
• mnohorkát som sa cítila ako “člen ich rodiny”, čo bolo tiež super a myslím, je to možné iba v malej firme