Výlet v Taliansku

V zime, keď sme s Luckou oslavovali Rikine narodeniny, spomenula, že v lete ide na výlet do Talianska. V tej dobre nálade z oslavy som si povedala, že by som šla aj ja a ani neviem ako som na ďalší deň Rike dávala peniaze, nech všetko vybaví.

Behol pol roka, som úplne zabudla, že som na nejaký výlet do Talianska nahlásená, až Rika jedného pekného dňa v júni píše, že o týždeň vyrážame.

Cesta bola celkom rýchla, aj keď sme šli autobusom z Bratislavy a náš výlet nezačal najlepšie, lebo sme totálne zmokli v tej najväčšej búrke, počas čakania na autobus a do rána sedieť v tom mokrom oblečení v autobuse, nebolo veľmi príjemné. Pôvodne sme mali ísť v zložení ja, Rika, Mirka a ich kamarátka Kaša (do dnes netuším, z akého mena to vzniko), no nakoniec sme šli bez nej, lebo jej nebolo dobre. Okolo piatej ráno sme pristáli v prístave, kde už na nás čakala loď, vezúca nás na taliansky ostrov Elba. Plavba loďou po mori bola fakt úžasná, vedela by som sa takto plaviť vlnami aj pár dní.

8

Po hodine plavby sme pristáli na ostrove v prístave, kde sme hneď odštartovali exkurziou. Ostrov to bol asi pomerne malý, väčšinou sme šli do kopca a boli poučení o histórii a rôznych udalostiach s ostrovom spojenými.

7

Okolo obeda sme sa rozdelili na skupinky a každý sa vydal svojou vlastnou cestou. Po obede, kde sme mali naozaj dobré a najmä veľké nekonečné kapučíno, sme šli na exkurziu do Napoleonových záhrad a múzea. Omylom (alebo aj nie tak priamo omylom) sme vošli do domu nejakých ľudí, skade sme veľmi rýchlym krokom utekali von. 😀 (ale Rika je proste dobroduh).

4

Po exkurzii v múzeu sme šli k moru a musím uznať počasie nám naozaj vyšlo a dalo sa v ňom aj kúpať, čo využila iba Rika, kým my s Mirkou sme sa rozprávali o SQLkach 😀 . Po vykúpaní sme prešli zvyškom ostrova až k prístavu, kde sme sa hrali s čajkami.

5

Večer sme ukončili výletom do Pise, kde sme navštívili Šikmú vežu počas západu Slnka a sedeli do večera na tráve so zvyškom skupiny. Bolo tam naozaj príjemne a odpočinkovo, vzhľadom k tomu, že v tých dňoch som to mala v práci v Prahe ťažké, tento výlet mi pomohol naštartovať sa pozitívne na leto.

3

Noc sme strávili v pomerne peknom hoteli, síce sme blúdili skoro pol hodinu, kým sme ho našli a prešli sme jednou ulicou asi 7x, čo si viete predstaviť, ako sa muselo dobre obchádzať autobusom.

Na ďalší deň sme šli na výlet do Florencie, kde sme znovu prešli hlavnými pamiatkami mesta cez centrum až k rieke a mostu. Tu sme sa znovu oddelili od skupiny a skúsili na obed taliansku pizzu. Podľa mňa sa nelíšila veľmi od tých , čo jeme tu na Slovensku alebo v Česku.

Keď sme prešli zvyškom mesta, šli sme na exkurziu do najvyššej veže, ktorá sa vo Florencii nachádza. Vystáli sme si asi hodinový rad, kedy nám na konci hlásia, že lístok sa dá kúpiť iba súhrnný za 15 euro na všetky pamiatky. Po vystávaní toho radu, nám už bolo jedno, za akú cenu ho kupujeme a šli sme dlhými schodami vyše 15 minút nahor. Síce schodov to bolo veľa, výhľad stál za to.

9

Na konci dňa sme sa šli prejsť za mesto, lebo na mape vyzeralo, že sa tam nachádza veľa zelenej plochy a my sme chceli stráviť zvyšok dňa v parku oddychovaním. Po blúdení popri dialnici sme došli na veľmi divné miesto, čo vyzeralo ako väzenie, mali sme z toho taký pocit a museli nás stade vyhánať.

1

Po prejdení väzením sme skončili predsa len v parku, kde talianske deti nacvičovali verejný tanec s hudbou na ulici a my sme medzitým kŕmili holuby.

2

Horšie to bolo po ceste späť, keďže miesto zrazu bolo číslo 2 na mape. Ešte oveľa horšie bolo, keď sme zistili, že na mape sú dve miesta s číslom 2 – modrou a červenou farbou. My sme samozrejme čakali na tej farbe zlej a nejako sa nám nezdalo, že nikoho iného z našej skupiny nevidíme. Asi tak 10 minút pred odchodom autobusu z Talianska sme začali panikáriť, lebo sme netušili , kam sa máme vlastne dostať a nikoho sme nepoznali. Naša sprievodkyňa nedvíhala telefón a my sme blúdili uličkami Florencie.

Do dnes netuším akým šťastím sa nám náhodou podarilo dostať uličkou k miestu, ktoré mi pripadalo povedomé zo štartu výletu a tam sme zazreli našu skupinku ako už odchádza bez nás nastupujúc do autobusu. Nechýbalo však veľa (možno pár sekúnd) a my by sme ostali v Taliansku a to netuším do dnes, čo by sme robili.

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s