Víkend na Rokforte

Bolo ráno 23. apríla a ja som sa po dlhej dobe chystala opäť do školy. Nie však do hociakej, ale do Rokfortu! A s kým iným ako so Sveťou? Konal sa totiž 10-ty ročník Slavconu a spolu s ním aj tzv. Víkend na Rokforte. A tak som vstala, obliekla som si svoju chrabromilskú uniformu, vzala si prútik a vybrala sa na autobusovú stanicu vo Zvolene, presnejšie na nástupište 1 a ¾ a čakala som na svoj rokfortský autobusový expres.

Sadla som si do svojho „autobusového kupé“, keď tu zrazu vidím Paťu – moju a Svetinu spolužiačku zo strednej. Niečo mi však na tom celom nesedelo, hlavne preto že ona vyzerala že ma nepozná. Po chvíľke mi došlo, že vidím jej dvojníčku. Celkom určite to bol metamorfomág! Tá podoba bola taká neuveriteľná, že som hneď musela poslať Sveti 3 sovy (SMS správy) a urobiť 20 fotiek do telefónu, inak by mi nikto neuveril ?. Koniec koncov, keďže som šla do Rokfortu, nebolo to až také nečakané. To ešte môžem byť rada, že šofér autobusu nebol vlkolak!

Keď som o 9-tej hodine vystúpila na stanici, už som ani nečakala, že by som tam mohla nájsť mávajúcu a vítajúcu Sveťu. Bolo mi celkom jasné, že bude ako vždy meškať. Stále som však tajne dúfala, že stihneme prísť včas na skúšku z predmetu Život a zvyky muklov. Sveťa mi medzičasom poslala asi 3 sovy, v ktorých ma ubezpečila, že je už na ceste. Keď som však zistila, že už je 9.35, ja som stále na stanici a v Bratislave je víkend keď je všetko zadarmo, začala som si uvedomovať, že to asi nestihneme.. O päť minut na to sa v hale autobusovej stanice objavila mierne strapatá a udychčaná Sveťa v chrabromilskom outfite, ktorá moje obavy potvrdila.

Do DK Lúky sme dorazili 10 minút pred začiatkom fakultného fotenia. Tu nás už čakala Rika v červených šatách. Usadili sme sa vo Veľkej Sieni, kde už všetci hrali spoločenské hry, posilnili sme sa čarovnou kofolou a plánovali priebeh nadcházajúcich dvoch dní. Uprostred Veľkej siene stála dievčina, ktorá mávala svojimi obrovkými kostýmovými krídlami. Bolo úžasné sledovať všetkých ľudí v kostýmoch v štýle hviezdnych vojen, pána prsteňov a tiež mnohých iných, pre mňa ťažko zaraditeľných, ako sa premávajú po chodbách a cítia sa vo svojej inakosti skrátka ako doma.

c1

O 11-tej sme sa vybrali na fakultné fotenie, a samozrejme, by sme to neboli my, keby sme namiesto na lúku, kde sa malo konať, nevtrhli na hodinu šermu. A tak sme bežali na lúku, kde už stáli nastúpení rokfortskí študenti. Triediaci klobúk nás, ako vždy, nesklamal a zaradil nás na naše želanie do Chrabromilu.

Ihneď po fotení sme mali hodinu Čarovania. Rika odvážne vymýšľala kúzla pre odstraňovanie lístia zo záhrady, zatiaľ čo my so Sveťou sme sa skrývali v úzadí a celý čas dúfali, že nás profesorka nevyvolá. Hneď pri najbližšej možnej príležitosti sme zdrhli na kávu. Kým sme stáli v rade, Sveťa Rike rozprávala o sexuálnych praktikách svojho kocúra Félixa, čo viacerých v bufete mierne vyviedlo z miery.

Po tom, ako sme sa nabudili kapučínom za 3 eurá, sme usúdili, že keď sa už ulievame, mali by sme to robiť aspoň produktívne. Rika preto doniesla 5 rokfortských tajničiek, ktoré nám umožňovali získať pre Chrabromil nejaké plusové body navyše. Ako sme po chvíli zistili, ulievanie sa v škole až tak nevypláca, pretože s niektorými otázkami sme mali vážne problémy. Keď sme viedli už asi 10 minút horlivú debatu o tom, či sa zaklínadlo na odomykanie dverí správne vyslovuje „alahomora“ alebo „alohomora“,  Sveťa pohotovo zavolala na pomoc spolužiaka z našej fakulty – Števa. Števo bol z Košíc a už od začiatku bolo jasné, že je pravý Chrabromilčan. Spoločnými silami sme tajničku vylúštili a získali pre našu fakultu prvé body!

c3 c2

Štefan sa rozhodol, že navštívi jeden z prebiehajúcich workshopov a my sme sa vybrali hľadať členov Fénixovho rádu. Táto disciplína, pri ktorej bolo možné získať pre fakultu naozaj veľa bodov, bola oveľa náročnejšia, ako sa na prvý pohľad zdalo. Chytiť všetkých za hodinu a v správnom poradí by bolo možno jednoduché, keby sa neukrývali na tých najrozličnejších miestach a každú chvíľu sa neodmiestňovali. Keď sme po 30 minútach so Sveťou chytili len troch z asi 12-tich členov, začali sme strácať nádej na úspech, ale nevzdávali sme sa! V 55 minúte nám síce chýbali už len traja, ale aj tak to už vôbec nevyzeralo, že chytíme všetkých. Posledné dve minúty sme už stáli pri vchodových dverách a čakali sme na Remusa Lupina, ktorý sa mal čo chvíľa primiestniť a potom sme mali už len pár desiatok sekúnd na to, aby sme náš výsledok oznámili prefektovi. Po hodine chytania členov Fénixovho rádu sme sa ja, Sveťa a Rika, fučiac, ale s dobrým pocitom zvalili na tulivaky pred telovičňou. V programe už bol naplánovaný len podvečerný metlobalový zápas, ale nakoľko sme usúdili, že nie sme veľmi športové typy, rozhodli sme sa prenechať túto úlohu zdatnejším hráčom.

Cestou z DK Lúky sme sa na Rikino želanie zastavili ešte na žonglérskom workshope, kde som zistila že ako klaun by som sa v budúcnosti určite neuživila. Sveťa s Rikou o tom môžu ešte uvažovať, ak si zlepšia techniku. Po tom, čo mi lietajúci tanier asi 200-krát spadol z paličky, a ja som začala mať chuť hodiť ho niekomu do hlavy, Sveťa našťastie zavelila, že odchádzame. Napokon, ako vždy počas našich výletov do Bratislavy, sme mali nabitý program. Po celom dni hladovania sme sa vybrali do mesta naobedovať. Potom mala nasledovať jazda historickou električkou, ochutnávka exotickej kuchyne, návšteva a ZOO.

c4

Asi o tretej sme sa dostali do mesta, kde sme našli tradičnú slovenskú reštauráciu plnú cudzincov. Horko-ťažko sa nám podarilo nájsť prázdny stôl. Po pol hodine čakania sa nás prišla čašníčka opýtať čo si dáme. Rika so Sveťou zvolili polievku a ja, keďže bola sobota a tradície treba dodržiavať – halušky. Po asi hodine čakania, keď Rika vyfarbila v mobile asi 5 mandál a Sveťa už 8-my raz zahlásila, že ak do 5 minút nedonesú jedlo tak odchádza, sa zjavila čašníčka s obedom. Posilnení sme sa cítili o čosi optimistickejšie, avšak museli sme sa vzdať plánov zahŕňajúcich jazdu historickou električkou a ochutnávku exotickej kuchyne. Zostala nám už len ZOO. Napokon sme tam dorazili asi o 18-tej hodine, keď už všetci návštevníci odchádzali. Z celého dňa som už bola taká unavená, že zo ZOO si pamätám len opice a to, že mi Sveťa nedovolila odfotiť sa s dinosaurom. Tvrdila, že dinosaury nemám rada a tak si fotku s nimi nezaslúžim .

Bol už večer, keď sme konečne dorazili domov k Svetinej mame. Rozložili sme si gauč a ja som dúfala, že Svetin kocúr Félix si ma nebude všímať. Ale márne.. Určite vie, že mám fóbiu z mačiek a robí mi to naschvál. Celý čas ma v tej tme sledoval a ja som nemohla zaspať. Sveťa ma ubezpečovala, že o chvíľu ho to prejde, ale aj keď som si strčila hlavu pod paplón, chodil sa na mňa stále pozerať.

Ďalšie ráno sme si nastavili asi 8 budíkov, ale napodiv sa nám celkom rýchlo podarilo vstať. Vedeli sme totiž, že hneď ráno máme hodinu Veštenia. Svetina mama a jej priateľ Ďuro nám urobili párky na posilnenie a trochu sa im nevidelo, keď sme poriadne nedojedli a utekali sme preč. Márne sme im vysvetľovali, že máme skúšky z Herbológie a Veštenia. Svetina mama len prevrátila očami a s úsmevom sa veľavravne pozrela na svojho priateľa Ďura.

5

Na hodinu Veštenia sme dorazli akurát včas. Keďže ráno mi to veľmi nemyslí, len horko-ťažko som profesorke predpovedala nejakú tú veštbu o tom, že pri najbližšej hre metlobalu ju odfúkne k zúrivej vŕbe, kde schytá ranu do čela a potom sa utopí v bylinkovom čaji. Po tejto hodine som sa cítila tak akosi Ronovsky.

Naledovala hodina Herbológie, na ktorú som sa veľmi tešila. Všetci sme vypestovali nádherné Mimbus-mimbletónie a dostali sme jednotky. Tá Svetina už dokonca aj kvitla.

O jednej hodine sme sa pobrali na vyhodnotenie Záveru Víkendu na Rokforte. Všetci sme dostali diplomy a dozvedeli sme sa, že Chrabromil tento rok po prvýkrát po desiatich rokoch konania akcie zvíťazil nad ostatnými fakultami a oproti druhému víťazovi v poradí – Bystrohlavu, len o 8 bodov. Domov sme teda odchádzali s dobrým pocitom, pretože sme si uvedomili, že keby sme neboli prišli my- nevylúštili 3 krížovky (každú za jeden bod) nezúčastili sa hľadania členov fénixovho rádu (každá za 2 body) a nezarobili každá po 2 body na skúškach z Veštenia a Herbológie, Chrabromil by tento rok určite nezvíťazil. Nakoniec mal teda Rokfort predsa len svoje čaro.

c6

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s