Zo života v Prahe

Každý vie, že sťahovanie do cudzieho mesta alebo štátu je náročné, ale zároveň vzrušujúce a neznáme. Ja som sa takto sťahovala z Bratislavy do Prahy. Síce som v Česku už žila predtým v Brne, vedela som, že nemám očakávať rovnaké správanie, hlavne z vtipov o pražákoch a brňákoch.

Ako som sa do Prahy dostala?

Do Prahy som sa dostala pracovne a neplánovala som pôvodne, že tu budem žiť dlhodobo. No už keď som prišla pozrieť byty a vystúpila v centre, cítila som, že sa mi tu bude páčiť a nejaké vnútorné spojenie s týmto mestom.

Začiatky v novom meste

Začiatky boli pomerne ťažké, lebo bývanie sme mali vybavené od štvrť mesiaca a prvé dni sme žili na byte s pôvodnými majiteľmi, ktorý neboli zrovna najporiadnejší a všade boli ich krabice, čiže sme sa nemohli ani riadne vybaliť. Taktiež od nás čakali pomerne dosť vysokú zálohu, na ktorú som v dobe sťahovania nemala a museli mi požičať ľudia, čo ma sotva poznali, nehovoriac o tom, že niektorí ma ani v živote nevideli.

Keď už som mala, kde bývať, ďalším krokom bolo spoznať okolie a zistiť, kam sa dá chodiť von, nakupovať, behať a podobne. Bývanie sme našli na Roztyloch, v peknej časti pri domoch a mala som do práce 3 zastávky metrom. Byt bol naozaj pekný a na moje potešenie som zistila, že:

  • mám veľké obchodné centrum Chodov takmer pri dome
  • bývam blízko Kunratického lesa, kde môžem chodiť behať a kde sme sa hneď prvý deň po vybalení pobrali na výbeh a dobre sme sa stratili
  • za domom mám lúku, kde sa dá vyjsť a vidieť pomerne pekné výhľad
  • bývam 3 minúty od metra, čo bola (hoci som to vtedy nevedela) na Prahu veľká výhoda
  • mám spolubývajúceho, ktorý nikdy nie je doma a tiež rád behá

Toto mi viac než vyhovovalo a nevadila mi ani na prvý pohľad odštrašujúca stanica metra na Roztyloch.

2

Ďalšou výhodou bolo, že v Prahe som už mala pár známych a kamarátov, na ktorých som sa mohla obrátiť. Každý z nich ma naučil niečo iné, za čo som doteraz vďačná, lebo vďaka nim som sa pomerne rýchlo aklimatizovala, až tak, že som nemala ani pocit, že som v novom neznámom meste.

Maroš – startupy, hudba a príroda

Maroš bol v tej chvíli študentom VŠE, ktorého som spoznala cez kolegu Jožka z Waterfallu a celkom sme si povahovo rozumeli. Študoval marketing, no mal blízko aj k IT a najmä hudbe. Povodil ma po Vyšehrade a ukázal mi krásy tejto oblasti a taktiež ma hneď prvý týždeň zapojil do pražskej startupovej scény, kde sme šli von s Michalom a Martinom a na pár prednášok do Hubu na Václáváku.

3

Jakub – programovanie, IT a história

Vďaka Zendu som mala pomerne veľa známych v Prahe a jedným z nich bol aj Jakub žijúci na Podolí, ktorí mi ukázal, že na hrad je to stade celkom blízko, aj keď je vonku -7 stupňov.

Ondřej – osobný rozvoj, Rise and Shine, konferencie

Ani sama neviem ako, už prvý týždeň , čo som tu bývala som bola na stretnutí Rise and Shine a pripravovala konferenciu osobného rozvoja, vďaka Ondrejovi. Zoznámil ma s mnohými ľuďmi, ktorí boli inšpiratívni.

6

Jakub – obchody, jedlo, Praha obecne

V práci som mala akčného kolegu Jakuba, vďaka ktorému sme vždy vedeli, kam ísť na obed, čo sa v Prahe deje, ako to tu chodí a čo je tu zaujímavé a dostal ma k joge.

Mohla by som pokračovať ďalej, no ako sami vidíte, nemala som dôvod cítiť sa tu sama a stratená a veľmi ani priestor na spoznávanie mesta a zvykov, lebo mi to ukázali.

Čo mi však nepovedali a hodilo by sa vedieť

  • vybavenie opencard, na ktorú som nemusela zbytočne čakať mesiac a obecne som si kupovala zlé lístky, čiže u revízora by som s nimi neuspela
  • navigáciu v metre, v kuse všetci hovorili o červenom, žltom, zelenom a netušila som, o čo sa jedná
  • že tramvaj je električka

Okrem iného sme chodili s Tomášom každý týždeň na vychádzky po Prahe vždy na iné miesto a hrali sme sa na pravých pražských turistov, až sme za pol roka prešli väčšinu pamiatok a vychádzkových miest.

5

Čo mi Praha dala?

  • zmenila som prácu a utvrdila si, že nikdy už späť do korporátu nechcem
  • začala som tu vďaka lesu na Chodove aktívne a pravidelne behať, za čo vďačím aj môjmu akčnému spolubývajúcemu, kedy sa nedalo priam pozerať na človeka, čo denne behá a vy sedíte doma
  • zapojila som sa tu do Python komunity aktívnejšie a spoznala mnoho ľudí od PyLadies až po PyVo
  • začala som sa aktívnejšie venovať aj neIT témam ako marketing, PR, osobný rozvoj a organizovali sa u nás doma školenia s cieľmi a našla som kamarátov v tejto oblasti
  • spoznala som tu celkom schopných podnikateľov, ktorí ma inšpirovali a motivovali k vlastnému podnikaniu
  • odhodlala som sa k samostatnému bývaniu, kvôli incidentom so spolubývajúcim
  • skamarátila som sa tu prvý krát s dievčatami
  • utvrdila som si, že s mobilnými apkami je to stále na bode mrazu, síce všetci na Slovensku tvrdili, že v Česku je to lepšie

Na čo si tu asi nikdy nezvyknem

Rozhodne na

  • český jazyk, nepáči sa mi ako Slováci, čo ti chvíľu žijú, hneď hovoria po česky a
  • na české koruny. Vždy keď vidím tie divne nezaokrúhlené vysoké ceny, oči sa mi prepracajú, no na druhej strane menej míňam, keďže som zvyknutá na sumy v Eurách.

Čo sa mi tu páči viac ako na Slovensku

V Prahe narozdiel od Slovenska:

  • majú oveľa lepšie cesty
  • lepšie zorganizovanú MHD, som tak vďačná za metro
  • ľudí odvážnejších investovať do niečoho nového
  • technologický rozvoj
  • nezávidí si tu každý všetko až tak ako na Slovensku
  • lacnejšie bývanie a potraviny
  • viac možností (konferencie, bežecké udalosti,…)

9

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s