Povianočná Bratislava

Napriek tomu, že na 7-mich internetových stránkach hlásili, že má cely víkend ukrutne pršať, Sveti sa podarilo nájsť jednu, kde hlásili dobré počasie, a tak sme sa rozhodli, že sa budeme riadiť práve touto a zorganizujeme veľké Sveťovsko-Luckovsko-Rikovské stretnutie.

A tak som sa v sobotu 10. januára vybrala nabalená dáždnikom a 3 pármi suchých ponožiek spolu s Kamilom za Sveťou do BA. Napriek tomu, že Sveťa už od septembra býva v Prahe, rozhodli sme sa, že stretnutia budeme organizovať práve tu, lebo podľa nás je BA presne v strede medzi Zvolenom a Prahou (viď priložená mapa). A tiež preto, že tu býva aj Svetina mama, ktorá momentálne obchoduje so syrmi, čo je veľké plus, lebo nemusíme zisťovať, aké je to byť bezdomovcom v cudzom meste.

1

Vystpila som teda v BA na stanici a ako obvykle som sa vybrala hľadať Sveťu, ktorá nikdy nechodí na čas. A tak po tom, čo som 3x obehla celu stanicu od hora až na dol a z prava do ľava sa našťastie objavila.

Sveťa mi poslala plán cesty, ktorého úlohou bolo stihnúť nasledovné:

  1. ísť na klzisko
  2. do mesta, možno nájdeme dobré výpredaje 😀
  3. prejsť sa k dunaju 😀
  4. s Rikou osláviť narodky
  5. do Ihriska si zahrať spoločenské hry alebo
  6. robiť hocičo u Riky doma
  7. odfotiť stánok Svetinej mamy o syrmi

A okrem toho tiež urobiť si umeleckú fotku s holubmi a kúpiť Rike darček k narodeninám -tričko s veľkým motýľom, lebo tie miluje a holubom som kúpila rožky, ktoré som pre každý prípad nosila vždy so sebou. Cestou sme sa zastavili pozrieť v syrovom stánku Svetinu mamu. Za obdobie, ktoré ju poznám už obchodovala s cukríkmi, nanukmi, drevom, kobercami, mikinami aj tehlami. Posun k syrovej brandži ma teda nijako výrazne neprekvapil.

Asi o 11tej sme zavolali Rike, ktorej som oznámila, že prídeme za 20 minút. Bol to odo mňa odvážny časový odhad vzhľadom na to, že som netušila v ktorej časti BA sa nachádzame my a v ktorej Rika a čakal nás nákup v Tescu. Sveťa pokrútila hlavou a dala tomu 40 minút. Keďže mám skúsenosti s kvalitou Svetinej orientácie v čase, tušila som, že ani tento odhad nebude správny. Sveťa mi cestou rozprávala príbeh o tom, ako ju posledný deň v práci obdarovali medovinou a v jednej ruke niesla tašku, v druhej medovinu a v tretej papiere..  Poznám ju už 9 rokov, ale iba teraz som zistila koľko má v skutočnosti končatín… 😀

2

A tak sme približne o 2 hodiny zazvonili hladnej Rike pri dverách aj s taškou cestovín, kuracími stehnami a receptom, ktorý sme práve po ceste vymysleli. Nebola som si istá či to čo varíme je jedlo ani či nakoniec nebudeme oslavovať Rikine narodeniny na pohotovosti, ale všetci sa tvárili, že im chutí.

3

Rike sme teda zagratulovali, nadopovali sme ju kávou, aby v našej spoločnosti vydržala do konca dňa a o 16tej hodine sme sa vybrali splniť našu misiu a urobiť umeleckú fotku s holubmi. To už sa ale všade začalo stmievať, a my sme zistili, že holuby sú ako sliepky a chodia spať hneď po zotmení. Po trojhodinovom márnom hľadaní sme natrafili len na práve prebiehajúci Ples v opere. Situácia sa zmenila na ešte viac zúfalú po tom, čo som zistila, že mi Rika so Sveťou zjedli rožky pre holuby.

Na druhej strane sme ale cestou vymysleli pár zaujímavých podnikateľských plánov ako je vytvoriť mobilnú aplikáciu na vyhľadávanie voľne dostupných WC v meste, alebo organizovanie rande na slepo, ktoré je skutočno NA SLEPO. V prípade, že s trhom práce to pôjde ešte viac dolu vodou, rozbehneme so Sveťou vlastný biznis 😀

Keďže bol už večer, holuby sme nenašli, a rožky som už nemala, rozhodli sme sa osláviť Rikine narodeniny aj iným spôsobom, keď sme natrafili na cukráreň Luculus. Brala som to ako znamenie a všetkých som dotiahla dnu.

DSCF6934

Pevne verím, že nabudúce nájdeme aj nejakú s názvom Sveťulus a Rikulus.

Rika sa nakoniec vybrala na večerné „Rande na slepo“, ktoré ale podľa nás so Sveťou na slepo nebolo a my sme šli ku Svetinej mame, kde sme si uvarili pečený čaj a pri fľaške rozlúčkovej medoviny na mňa Sveťa uvrhla špeciálne zaklínadlo.

4

Na ďalšie ráno som sa prebudila na to, že Sveti hvízda v nose, ale keď som sa posadila na posteľ, zistila som, že to iba okno v Rišovej izbe zle tesní a napriek tomu, že je zavreté, veje cez pol izby záclona a Svetine vlasy. Áno bol to jedno z tých úžasných veterných bratislavských dní. Ani vietor a zima nás však neodradili od našej misie – zdokumentovať si výlet v Bratislave.

5

V meste nás už čakal červený koberec a ako v každej správnej rozprávke aj tentokrát sa všetko dobre skončilo a našli sme aj holuby.


Autor článku:
Luciolka Kamilková

6
Reklamy

2 myšlienky na “Povianočná Bratislava

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s