Moja prvá full-time práca

Po ukončení štúdia v Brne som si povedala, že pre zmenu skúsim stálejšie zamestanenie (oproti freelancingu alebo startupom), ktoré ma v tej chvíli dostali na mizinu. Počas života na dedine som si okrem prepracovaného životopisu naprogramovala aj webovú stránku, ktorá tvorila hlavnú časť mojich žiadostí o nové zamestnanie. Síce v tej chvíli som mala s kamarátmi Waterfall, jednalo sa tiež v tej chvíli o menej ziskový projekt a ja som potrebovala čím skôr stály príjem peňazí (a možno aj skúseností).

Otázka 1 – čo chcem robiť?

Po prejdení mnohými pozíciami v startupoch a iných projektoch som viac menej už vedela, čo chcem robiť a čomu sa chcem venovať, mala som skúsenosti s backend vývojom, s frontend vývojom, dizajnom a agilným riadením. No vždy v každom projekte bol spoločný menovateľ, ktorý mi prekážal a finálne viedol k môjmu odchodu – nedostatočná alebo žiadna analýza a projektové riadenie.

Preto som sa hlásila na pozície IT Analytik/konzultant a úprimne programovania som mala v tej chvíli viac než dosť a NUTNE potrebovala zmenu.

  • mala som rada návrhové vzory, večery v Brne som mnoho-krát trávila čítaním patternov a ich implementáciou v Pythone,
  • zároveň analytické vzory Martina Fowlera a dúfala som, že vo väčšej firme sa dostanem k väčším a rozsiahlejším projektom, kde budem môcť analytické prvky naplno uplatniť.

Koncom apríla, tesne po mojich narodeninách som poslala pár životopisov a šla do Bratislavy na otočku na pohovory. Prvou firmou, kde som zavítala, bolo Millenium a hneď som ponuku prijala. Nie preto, že by som bola tak zúfalá a zobrala prvú prácu, čo mi prišla pod ruku, ale pohovor bol naozaj profesionálny, bol vedený analytikom, ktorý by priamo so mnou pracoval, všetky otázky boli logické a dávali zmysel. Pracovná ponuka, na akú som sa hlásial je do dnes online.

Deň D

Nástup do novej práce bol 2. mája. Ešte (ako vždy) deň pred nástupom som nemala v Bratislave ubytovanie, ani som nebola presťahovaná a bývanie sme našli pomerne narýchlo na byte s podivnou 40-ročnou prekladateľkou, ktorá sa pri každom rozhovore s nami rozplakala. No aj napriek okolnostiam, sa mi podarilo 2. 5. o 09:00 byť úspešne v práci pripravená na novú fázu života a natešená, čo ma čaká a neminie, tešiac sa okrem toho, na prípravu firemných raňajok, ktoré mali na starosti vždy nováčikovia.

6

Čo som časom zistila?

Hoci som už predtým mala prácu, nielen v startupoch, ale aj v rôznych korporátoch, vždy iba part time bez pevnejších pravidiel. Už prvý deň v práci, kedy mi dali čítať interné dokumentácie a pozerať si bez širšieho kontextu nesúvisiaci dátový model CMS systému, ktorý som ani netušila, či raz budem používať, som mala chuť o 15:00 odísť. Taktiež som narazila na viacero problémov, počas ktorých som si plne uvedomila, že nikdy nebudem vhodným tipom kandidáta na prácu v korporáte alebo vo full – time práci s tak pevnými pravidlami ako napríklad:

  • nemám rada, keď niekde musím byť fixne od 09:00 – 17:00
  • nemám rada, ak vôbec musím prísť do práce a nemám čo robiť ani možnosť si prácu vytvoriť
  • rada si tasky radím sama podľa priorít a deadlinu a nie podľa toho, ako mi je povedaná, že ich mám vykonávať
  • nie vždy sa zhodnem s nadriadeným alebo manažérom na postupe a veľmi ťažko sa nútim do krokov, ktoré musím robiť, aj keď s nimi nesúhlasím
  • mám na veci svoj názor a stojím si pevne za ním, čo môže viesť k problémom s kolegami, ktorí nechcú počuť druhú stranu a logické argumenty

To sú primárne základné body, ktoré mi časom čoraz viac a viac vadili. Už prvý mesiac som chodila do práce na 09:15 a pred 17:00 chcela už utekať. Najmä som tej práce ani nemala tak veľa, nemám problém pracovať dlhšie alebo cez víkendy, ak je na čom a dáva to súvisle zmysel a viem, čo robiť.

Očakávania vs. realita

Ďalším pre mňa sklamaním bola moja samotná pracovná náplň. Po necelom mesiaci sa ukázalo, že nie je veľmi priestor vo firme pre analytika venujúceho sa custom vývoju a aplikáciám (na čo som sa primárne zameriavala). Vlastne s odstupom času, keď na pozriem do minulosti, som veľa analýz nespravila (aspoň nie toľko, koľko by sa dalo za ten čas).

Miestami mi bola pridelená práca grafika a UI/UX dizajnéra, čo mi nevadilo, som toho názoru, ak analytik má tieto schopnosti, nech sa do tejto fázy zapojí, keďže on sám pozná požiadavky klienta a aplikácie najlepšie.

Taktiež som zistila, že som bola skúsenejšia a mala viac praxe, ako pozícia, na akú som bola prijatá (najmä ma brali ako juniora). Prácu som si vedela organizovať sama, povedať, čo mám/čo nemám a čo chcem.

No najhorším okamihom, bolo pridelenie mi práce na obávanom projekte, ktorý bol implementáciou Microsoft CRM systému. Každý, kto ma poznal vedel, že mne dať robiť s hotovým systémom, kde sa kliká a už existuje analýza za ním, je to najhoršie, čo môže nastať a kto ma poznal ešte lepšie vedel, že mám priamo averziu voči Microsoftu a vyhýbam sa tejto technológii, ako to len ide. Realita, že sa tomu nevyhnem nastala v lete, kedy som odchádzala z GOPASu z certifikátom na Microsoft CRM, o ktorom som ani netušila, ako sa mi podarilo naň naučiť.

Okrem iného, som takmer vôbec nebola v kontakte s klientami , čo by mala byť náplň analytika a konzultanta a mala som pocit nulového zapojenia do procesu práce s klientom a širšieho kontextu, toho, čo vlastne robíme.

Pokračovanie a prechod k demotivácii

Nakoniec som celé leto strávila mapovaním stĺpcov z jednej databázy do druhej (čo je súčasť práce analytika), no nie, keď príde do polky hotového projektu a nerobí okrem toho nič iné (na túto prácu, by som časom zamestnala cvičenú opicu). No podarilo sa mi dostať aspoň k vytvoreniu pár diagramov a práci v Enterprise Architect, čo sa mi naozaj páčilo a bavilo ma.

Nezhody v tíme

Aby toho nebolo málo, okrem toho, že som robila prácu na akú ma primárne neprijali , ani plne neakceptovali moje názory. Do dnes sa hanbím, že čiastočne stojím za dizajnom ZSSK, na ktorý celé Slovensko nadáva a je predmetom “hatov” v každej UX skupine, pritom viem, prečo a na základe akého motívu daný návrh vznikol a viem, že od začiatku som stála proti, no presadiť sa mi tento názor nepodarilo.

Dobré stránky – neoceniteľný pracovný kolektív

No aby nebol môj článok, iba demotivujúci, keď už ma nebavila náplň práce, aspoň som pracovala v jednom z najlepších pracovných kolektívov. V kancelárii som bola s ďalšími 5-timi analytikmi, ktorí boli všetci naladení na rovnakej vlne ako ja a nikdy nebola v práci nuda. Do dneska som rada, že to, čo sa dialo za dverami našej kancelárie, tam navždy ostane.

7

Prvý deň práce som im zo srandy povedala, že sú starí, tuční a po 30-tke môžu iba kŕmiť na balkóne holuby a tento prívlastok nám ostal až do konca spolupráce (pritom všetci vedia, ako v akom kontexte to bolo povedané a myslené). Všetci kolegovia – analytici boli skúsení a mnoho som sa od nich naučila. Páčil sa mi ich prístup k práci, analýze a dolaďovaniu vecí.

Najviac som sa skamarátila s Peťom a so Stanom. Postupne sme aj napriek pomerne veľmi krátkej dobe, ktorú som v Milleniu strávila, spolu zažili mnoho krásnych zážitkov, ktoré patria medzi moje najlepšie z pracovného života a spomedzi kolegov, s akými som pracovala.

  • Peťovi som hneď prvé mesiace, čo sme spolu robili komplet preprogramovala jeho webovú stránku, pričom sme ju viac krát doladovali po večeroch uňho – a myslím do dnes nevyzerá jeho web zle – http://peterbubenicek.com/
  • Stano mi ukázal, že SELECTy môžu mať aj viac ako 3 strany, keď človek chce a Delfy (ani neviem, ako sa to píše), ešte nie je mŕtva technológia
  • Rasťovi som chcela vždy vykladať nohy na hlavu, až raz v lete dal výpoveď (do dnes neviem, či kvôli mne, alebo tomu obávanému projektu, ktorý som po ňom prevzala)
  • ak som raz za mesiac šla na obed, vedela o tom vďaka mojim kolegom celá firma a fotka kolovala interným intranetom
  • zobrala som Peťa ako môjho vlastného fotografa na TEDxBratislava a plánovala som ho tam tak trochu prepašovať bez vstupenky na čierno (doteraz netuším, ako sa mi to podarilo)

4

  • boli sme na bežeckých pretekoch Vokolo Priglu v Brne a aktívne ma kolegovia opäť naladili na behanie

11

  • vďaka Káčerovi má moja mama do dnešného dňa doma Felixa, ktorý sa u mňa ocitol úplnou náhodou

5

  • a samozrejme sa nedá zabudnúť na srandu, ktorá bola každé ráno, keď som prišla do práce s nejakou príhodou ako napríklad: “Musím si ísť do Billy kúpiť suché ponožky 😀 – tí, čo vedia, čo bolo za tým, sa isto teraz v duchu smejú.

S odstupom času som si uvedomila, že iba vďaka nim som vydržala v tej práci aspoň prvé 4 mesiace, lebo po odsťahovaní do Prahy, veľmi rýchlo zmizla aj moja posledná motivácia, ráno vstať a ísť vôbec do práce.

Sťahovanie do Prahy

Keďže na obávanom projekte sa jednalo o integráciu minimálne ďalších 11 systémov a hlavný klient bol v Prahe, čo obnášalo sem-tam cestu do Prahy, ako keby osud chcel, aby som sa do tohto mesta dostala, zhodou okolností vyšlo všetko v môj prospech a o necelé 4 mesiace práce v Bratislave, som sa sťahovala do Prahy, kde sme mali pobočku s nástupom presne 2. septembra vo výškovej budove na Pankráci. Vtedy mi prišlo všetko neznáme, no vedela som, že primárne budem pracovať aj tak na CRM projekte a to trochu kazilo moje nadšenie zo sťahovania sa do nového mesta.

V Prahe bol náš tím tvorení primárne 3-ma členmi, čo bola zmena oproti 40 – člennému tímu, z ktorého som prišla. No spoznala som tu super akčného kolegu obchodníka Jakuba, ktorý mi ukázal veľa zaujímavých miest, kam chodiť v Prahe von alebo na obedy a pár krát sme si skúsili jogu.

8

Demotivácia na 100%

No keďže môj tím bol tvorený obchodníkom a manažérkou, ktorí buď keď boli v kancelárii telefonovali alebo chodili po meetingoch, som trávila v práci 90% času sama. Prísť každé ráno do neznámych priestorov do výškovej budovy, kde káva je iba v spoločnej strašidelnej kuchynke, chodiť sama na obedy do depresívnej jedálne alebo sa bezcielne prechádzať po nákupnom stredisku Arkády počas prestávky od práce, bolo viac než demotivujúce.

Aby toho nebolo málo, skončila som ku pri skladaní SOAP volaní za nášho externého .NET vývojára, ktorý si s tým nevedel dať rady a do noci lúštila XMLká a väzby medzi nimi, až ku koncu pracovného pomeru, som vyzerala nejako takto a u mňa doma to bolo podobné.

10

9

Myslím na oboch stranách už posledné mesiace bolo vidno, že ma práca nebaví a nerobím ju ani dobre a zhodli sme sa na obojstrannom ukončení spolupráce bez nutnej 2-mesačnej výpovednej doby ku koncu roka.

Do dnes si pamätám na ten super pocit, aký som vtedy mala, hneď som písala Mati a tešila sa, že začnem nový rok, plným nových možností, skúseností a príležitostí.

Pozitíva, ktoré mi však táto skúsenosť dala

  • je dôležité si vedieť naozaj vybrať prácu správne (pozrieť si klientov, pre akých firma pracuje, ich case studies, spraviť si research na sociálnych sieťach, podľa štýlu webu a formy písana o nich sa dá tiež zistiť, ako asi fungujú a zohľadniť viacero faktorov)
  • ak ma práca nebaví, nenaťahovať to zbytočne dlho, a odísť skôr ako u človeka dôjde k vyhoreniu a firma taktiež do vás investuje veľa času a peňazí s nulovým úžitkom
  • pracovný kolektív a tím je to hlavné, s čím by ste mali byť spokojní, ak v práci budete tráviť každý deň
  • určiť si podmienky spolupráce na začiatku
  • stáť si vždy za svojím názorom
  • viac komunikovať v tíme (aj ke’d v korporácii, nie je vždy na to priestor)
  • vedieť, čo od práce očakávať a podľa toho voliť (korporát, malá firma, stredná firma)
  • naučila som sa niečo o projektovom manažmente počas učenia na certifikácie pre Microsoft
  • nerobiť to, čo nie je v mojich kompetenciách (aj keď je to veľa krát zaujímavejšie, ako moja samotná práca)
  • aj keď je vyplňanie dochádzky otravné, je lepšie to robiť pravidelne aspoň v ten samý deň
  • nebrať plat ako motiváciu, počas ktorého si to v práci pretrpím ale aspon si za to dobre zarobím
  • začala som si oveľa viac znovu vážiť REST po mesiaci skladania SOAP volaní
  • viem lepšie pracovať so CRM systémami, aké majú mať kritériá, aký je ich prínos
  • naučila som sa, ako zgrupovať (architektonicky) dáta z veľa a veľkých systémov

Celkovo , ale firma, kde som robila je naozaj dobrá, profesionálna a každý, koho to tam baví sa venuje svojej práci poriadne a naplno. Šéf bol veľmi milý a dlho mojím vzorom, čo sa mu podarilo vybudovať, najmä s MS technológiou na trhu a uvedomujem si, že pracovať pre bankový sektor, alebo štátné zákazky, je celkovo ťažšie z pohľadu agilného prístupu alebo celkových požiaviek na dokumentácie a podobne. Iba proste ja som nebola vhodným tipom na tento typ práce od nutnosti full time zapojenia, cez use casy, crm, microsoft a vlastne od začiatku som podcenila všetky faktory, ktoré som mala pred nástupom zvážiť, lebo keď pozriem na ich prácu a web dnes, viem presne odhadnúť kritériá, ktoré som si mala uvedomiť, v tej chvíli, čiže finálne mi to dalo aj veľkú pracovnú skúsenosť, aj keď to možno z môjho článku tak nevyzerá.

3

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s