Zážitky so Samom

Nedávno som písala článok o tom, ako som spoznala cez internej jednu z najlepších kamarátok Maťu. Ten rok, som mala asi naozaj šťastie na socializáciu na Facebooku, lebo okrem Mati som spoznala ďalšieho super a blízkeho kamaráta Sama.

Ako k tomu došlo?

Kto by bol povedal, že moja bakalárka o Zend Frameworku a založenie skupiny na FB pre PHP vývojárov bude mať takú postupnosť krokov. Jedného dňa mi píše na FB úplne neznámy chlapec, správu, že či programujem. Vravím si, divná to otázka, prečo by som inak zakladala skupinu o programovaní, tak som mu odpísala a ani neviem do dnešného dňa ako, dali sme sa do reči.

Začiatky – online komunikácia

Začalo to písaním si o programovaní obecne. Bolo super vymieňať si s niekým praktické skúsenosti a nadávať na kódy, s ktorými sme sa v práci stretli. Až sme prešli k rozhovorom o nás obecne. V tej dobe som okrem Mati neprečetovala online s nikým viac ako so Samom. Zistila som, že máme toho mnoho spoločného:

  • máme obaja radi Apple produkty
  • obaja sme ambiciózny a máme rovnaké názory, ciele a hodnoty
  • máme rada programovanie v rovnakých technológiách
  • závislosť na káve
  • trávenie času v kaviarňach

3

Stretnutie naživo a moje sťahovania medzi Českom a Slovenskom

Ja som v tej chvíli, keď sme sa spoznali bývala v Bratislave, no sťahovala som sa onedlho do Brna a šanca, že sa uvidíme naživo mi neprišla reálna. Taktiež preto, že Samo bol až z Košíc, čo je na úplnom konci Slovenska aj od Bratislavy.

No v písaní sme pokračovali aj ďalšieho pol roka, počas môjho pobytu v Brne, až som si povedala, že strávim posledné leto pred vysokou v Bratislave. A vtedy nastala tá slávna chvíľa. Píše mi Samo, že bude celé leto tráviť u uja a môžeme celé leto chodiť spolu von. Nevedela som sa dočkať chvíle, kedy sa stretneme osobne.

Stretnutie naživo bolo ešte lepšie, ako si spolu len písať. Zistila som, že máme toho spoločného oveľa viac a nakoniec sme spolu zažili jedno z najlepších IT liet. Volám to IT leto preto, lebo:

  • každý deň sme spolu pracovali v Spote – človek si môže pomyslieť, kto by sa tešil z práce v coworkingu v letných mesiacoch , no my sme pracovali na spoločnom projekte a v strede dňa chodili na IT hotdogy, spoznali ďalších programátorov z coworkingu, ktorí sa k nám pridali a prechádzkami cez mesto sme vždy mali mnoho vtipných zážitkov a situácií
  • večer sme skončili na pive v KGB alebo prechádzaním po večernej Bratislave

Sťahovanie do Brna

Časom som sa musela vrátiť do Brna (lebo začala škola), no ostali sme stále v kontakte. Na Samovi sa mi páčilo hneď viac vecí a tajne som ho v duchu obdivovala. Najmä po tom, čo som zistila, že má ledva 16 rokov.

  • naučil sa sám programovať už počas strednej a jeho kódy vyzerali a fungovali lepšie ako kódy mnohých senior vývojárov, aké výdam aj teraz (nasadené na produkcii)
  • stále sa učil a prichádzal s novými technológiami – vďaka nemu som jedna z prvých prenikla SPA prístupu a uznala, že JS na strane klienta ako hlavná technológia bude raz primárna a začala som sa s touto skutočnosťou zmierovať
  • vedel si vykomunikovať všetko čo chcel – ako študent pracoval už na macu, vybavil si na každé leto IT brigádu v Bratislave v skutočnej IT firme, kde mňa by v tej dobe, ledva zobrali pracovať
  • chcel ísť pracovať do Silicon Valley a robil pre to všetko, aby sa mu to raz podarilo

No bolo na ňom aj pár vlastností, ktoré sa mi nie veľmi páčili:

  • niekedy (hoci ja som vždy vedela, že je super) som mala pocit, že sa mi snaží nasilu ukázať aký super je

Bližšie a bližšie kamarátstvo

Časom naše rozhovory zašli aj do viac kamarátskej oblasti a bavili sme sa o tom, aké to môže byť chodiť s programátorkou. Ja som vtedy bola toho názoru, že dve rovnaké profesie, by si isto nerozumeli a bolo by to neproduktívne, no Samo sa tej predstavy vzťahu s itčkárkou nechcel vzdať. Mám pocit, pár krát to skúšal aj na mňa priamo, no mojou hlavnou výhodou a jeho nevýhodou bolo, že ja som bola zadaná.

Spoločný Waterfall

Keď už sme sa dostatočne poznali, prizvala som ho do spolupráce so mnou a Jožkom na Waterfalle. Tu sa opäť prejavila jeho schopnosť koordinácie práce na ďiaľku, čomu som do dnes nechápala, kde sa naučil. Vždy sme (iba od neho) vedeli, v akom stave sa čo vyvíja, čo je nové, čo kto robí a čoho čaká. Takýto proaktívny prístup som u vývojára teda ešte nezažila a zobrala som si to ako vzor dokonalého seniorného programátora (hoci on stále nemal ešte ani 18).

Počas Waterfallu sme zažili opäť viaceré veselé aj neveselé zážitky (ako to už v podnikaní býva). Bála som sa , že po rozpade z náš už kamaráti nebudú, lebo sa nerozišiel v najlepšom, no nič sa na našom vzťahu nezmenilo.

4

Spoznanie Peťa

Časom som spoznala aj Peťa, ktorý cez Sama s nami pracoval vo Waterfall. Pár krát prišli opäť za nami do Bratislavy. Myslím ja ani Rika nikdy nezabudneme na deň, kedy som ich oboch trepala pešo cez pol Bratislavy a pritom ich jediným snom a cieľom bolo dostať sa na vysokoškolský intrák (netuším, čo tam plánovali O:)).

Spoznanie Romana

Okrem Peťa, som cez Sama spoznala aj Romana – dizajnéra. Bol to zaujímavý človek jeho osudom a príbehom, ktorý bol zároveň tak smutný.

Posledné spoločné leto

No všetko sa zmenilo, keď som si našla prvú full time prácu. Po voľnosti v startupoch, som nemala čas ledva na nič iné iba na večeru a spanie a ráno ma čakal opäť rovnaký pracovný kolotoč a moja komunikácia so Samom skončila na bode mrazu. Hoci v práci som robiť nemala čo, komunikovať s ním som na FB v kancelárii plnej kolegov nemohla a po práci som bola tak rada, že som doma, že zapnúť počítač, bolo jediné, na čo som v tej chvíli myslela.

Preto som rada, že sme sa aspoň posledné leto , čo som žila v Bratislave pred odchodom do Prahy ešte stretli. Zobrala som aj Riku a strávili sme väčšinu dňa pri Dunaji. Tu sa opäť prejavil môj fanatizmus vláčiť ľudí pešo po Bratislave, keď je vonku 32 stupňov, až sme po 2,5 hodinách prešli na druhú stranu Dunaja.

1

Nakoniec sme si vybudovali celkom blízky vzťah aj s Romanom, ktorého sme s Rikou zobrali na lekcie angličtiny do parku, jogu a ukončili super noc flašou tvrdého, ktorú sme tajne pili v tmavých uličkách Bratislavy takmer do rána. Na rozhovory z toho večera nie je možné tak ľahko zabudnúť, no isto zmenili vo veľkej miere aj môj pohľad na život.

2

Sťahovanie do Prahy

No po poslednom lete už prišlo naozaj sťahovanie do Prahy a bolo mi jasné, že náš vzťah už nebude ako predtým. Väčšinou takúto diaľku prežijú iba silnejšie a staršie kamarástvá. No Samo vždy, keď bol v Prahe mi napísal, a prišiel ma pozrieť až na ďaleký Chodov (samozrejme s kávou zo Starbucksu).

6

Ako náš vzťah skončil?

Teraz už nie sme takmer vôbec v kontakte, čomu rozumiem, každého z nás život sa uberal už svojou cestou, no verím, keby sa pri nejakej príležitosti stretneme, zase by sme si mali , čo povedať.

No kamarátsvo s ním mi dalo:

  • vďaka nemu som neskutočne rýchlo v tej dobe napredovala v IT a otvorilo mi to do dnes veľa možností
  • videla som na ňom a zapáčilo sa mi, ako človek okrem svojej práce (programovanie) sa stará aj o projekt, nápad, dizajn, aktívne v tíme komunikuje a riadi komunikáciu s klientom – verím od tohto dňa som si jeho správanie vzala za vzorové
  • uistilo ma, že aj online je možné násjť dobrých ľudí a funguje to, keď si spolu sadnú a rozumejú
  • je dobrého začleniť medzi existujúcich kamarátov a dať šancu aj jeho kamarátom (Peťo a Roman sú super a nezabudnem na nich tak skoro)
  • keď človek niečo chce dosiahnúť dá sa to, časom sa mu do USA naozaj podarilo dostať

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s