Leto plné pohovorov

Další z našich zážitkov, ktoré sme s Luckou, Kamilom a tentokrát spolu s Rikou zažili v lete v Bratislave. Ked pozerám spätne do minulosti, článok s názvom “Naše posledné leto v Bratislave”, je trochu neaktuálny, kedže odvtedy sa stretávame v Bratislave ešte častejšie. Našťastie môj tajný plán presťahovať nenápadne celú rodinu do BA pod skrytou zámienkou nezáväzného zadarmo ubytovania sa podaril 🙂 Tentokrát Lucka a Kamil prišli posledný týždeň, čo som bývala v Blave 😀 Ale to už patrí k nám, ja si vždy nájdem termín na stetnutie akurát deň – dva predtým ako sa sťahujem do česka a obzvlásť, ak ešte nemám nič vybavené, počnúc základnou vecou, ako napríklad bývanie. Ale sranda musí byť a ja mám rada adrenalínové situácie, tak som sa rozhodla aj napriek časovému deficitu s Luckou stretnúť.

Ten deň som ešte robila web do práce a optimisticky som verila, že aj napriek tomu, že budem mať doma kamarátky ho úspešne dokončím. Ale ako vždy môj optimizmus v robenie vecí počas návštevy skončil tak rýchlo ako začal, kedže som sa ledva dostala k napísaniu jedného mailu a nie ešte otvoreniu niečoho tak komplexného ako Photoshop.

Bohužial, toto leto sme nemali také šťastie na počasie ako minulé roky, lebo Lucka prišla práve počas najväčších letných búrok, ktoré trvali ustavične celých 24 hodín. Tak som sa rozhodla, že jediné teplé miesto bude predsa len u mňa doma, čo bolo v tej chvíli to najlepšie, čo sme mohli urobiť.

2014-07-20 15.06.29

Ked sme prišli k nám sme sa pustili do robenia palaciniek, čo nám tak trochu nevyšlo, lebo mi doma chýbali úplne všetky základné suroviny 😀 tak sme sa aj napriek zlému počasiu vydali napospas osudu do obchodu a domov sme sa vrátili okrem múky a vajec akosi aj s flašou červenej vodky.

Medzitým prišla ku mne aj Rika, ktorá bola ešte viac mokrá ako my dve dokopy, tak som jej darovala jedny z mojich ponožiek. Našťastie ona nechala u mna jej, tak teraz nosíme každá ponožky tej druhej navájom. Niekedy mám pocit, že ked dám na nohy Rikine ponožky prejdú na mňa aj všetky Rikine schopnosti a vlastnosti. Ale možno iba pozerám príliš veľa filmov typu maska 😀

No kedže už bola u mna Rika som ich zamestnala v kuchyni a ja som sa pustila do webu a dohodovania sa s kolegynou. Dúfala som, že v tomto počasí sa nebude chcieť nikomu trepať do mesta konzultovať jeden web, no zistila som, že opak bol pravdou. Tak sme museli robenie palaciniek odložiť a išli sme cey pol mesta na Račianske. Super bolo, že Rika býva tiež blízko a mohli sme palacinky urobiť u nej.

Horšie bolo, že vonku stále prešalo a ja som v reštaurácii vyberala z rupsaku šlahačku, muku, vodku a dokopy to muselo vyzerať ako veľmi divná kombinácia vecí v ruspaku človeka, ktorý by v nom okrem notebooku nič iné mať nemal 😀
2014-08-05 23.20.26
Po dokončení webu som išla večer späť za Rikou a Luckou. Už som si myslela, že z palaciniek nič nebude, hlavne preto, lebo sa mi vybil mobil a netušila som, kde Rika býva. Tak som sa odhodlane pustila do hladania toho správneho bytu od najvyššieho poschodia po spodné. Horšie bolo, že vždy mi otvorili nejakí chalani v trenkách a nechápali čo od nich chce zmoknuté dievča so zúfalým výrazom na tvári.

No po pol hodine obiehania všetkých Rikiných susedov sa mi podarilo nájsť aj tie správne dvere, kde ma čakali okrem palaciniek aj akčné Rikine spolubývajúce. Hlavne jedna z nich mi už vo dverách naliala fľašu vína a pozývala ma do mesta na nejakú podivný diskotéku. No ja som si odhodlane povedala, že mňa už späť do toho počasia v tejto chvíli nedostane ani Harry Potter a tohto cieľa som sa pevne držala.

po úspešnej oslave sme sa pustili do učenia sa ako odpovedať správne na tie nudné pohovorové otázky 😀 kedže sme chceli byť originálne a nevravieť to čo zvyšok celého Slovenska ako ich najväčším životným snom je pracovať práve pre ich spoločnosť, sme sa zahrali a vymysleli sme si vlastné odpovede. Kedže ja som v tej chvíli jediná mala prácu som bola v roli človeka, čo otázky kládol a Rika s Luckou povinne odpovedali.

Bola to naozaj sranda , už len preto , že sme si vždy pripili na úspešné nájdenie si novej práce až sme si takto pripíjali až do pol jedenástej večer. No ale ako vidím moja metoda výučby v kombinácii s vodkou bola zjavne úspešná, lebo Rika s Luckou si hned (+/- pár dní alebo mesiacov) našli novú prácu 🙂

Nasledujúci deň síce nepršalo, no o to väčšia zima bola. No mňa okrem zimy hrial aspoň pocit stresu, lebo o dva dni som sa mala sťahovať do Prahy a nemala som žiadne stále ubytovanie, ktoré by sa mi páčilo. Nám sa však doma sedieť nechcelo a pobrali sme sa na Magio pláž, kde okrem nás bolo ledva 10 ľudí, tak som si povedala, že aspoň zavolám aj môjho brata Rolanda. To som trochu nedomyslela , lebo on mal prísť až z Dúbravky a my sme naňho na tej zime čakali viac ako hodinu.

10612119_1448466055442075_914245211_o

Ani neviem ako rýchlo tie dva dni prešli, no jediné čo si ešte pamätám, že na další deň som už mala kde v Prahe bývať a mohla som sa pripravovať na svadbu 😀

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s