Zo života v Brne

Po ukončení bakalárskeho štúdia na Ekonomickej Univerzite v BA som si povedala, že dosť bolo teórie a chcem už poriadnu prax, čo v IT nie je na škodu. Neviem však prečo, som si myslela, že v Česku je to s praktickosťou na vysokých školách lepšie a jedného dňa som sa rozhodla, že budem pokračovať v štúdiu práve tu.

Aj keď som bola pevne presvedčená, že pôjdem na ČVUT do Prahy, kde ma aj prijali, v lete ma Jarko nahovoril a do nebies mi vybásnil aká je skvelá Masarykova Univerzita a ich IT odbor, až ani neviem ako o pol roka neskôr som sa sťahovala z Bratislavy do Brna.

Sťahovanie bolo zábavné, bolo dosť problematické nájsť bývanie v cudzom meste, obzvlásť, keď som končila v oboch prácach, kde ma zavalili deadlinami a dva dni pred sťahovaním som ešte pozvala Lucku na výlet do Blavy. Deň pred sťahovaním do Brna sme ešte stále ubytovanie nemali, tak som sa spoľahla na kamaráta Google, kde mi ponúklo celkom lacný intrák takmer v centre mesta.

Malo mi byť od začiatku divné, že v centre mesta to stojí tak málo, ale brala som Brno ako väčšiu dedinu a ničoho som sa neobávala. Keď nás Tomášov brat vysadil vo veľmi divnej časti Brna, mi bolo jasné, že som mala researchu venovať predsa len viac času. Ocitli sme sa totiž na Cejli.

Sťahovanie, sťahovanie, sťahovanie

Intrák to bol naozaj divný, boli tam najmä ruskí študenti, na Čecha sme hádam ani nenarazili, ale až na tento detail, to tam bolo pomerne pekné. Na pomery, ktoré som videla v Blave na intrákoch ešte aj oveľa lepšie. Po čase som sa však začala obávať lokality, v ktorej sme bývali. Stále som videla pred oknami divných ľudí, mnoho z nich rómov, proti ktorým nič nemám, ale bolo mi to divné, že je ich tam toľko veľa. No moje obavy sa potvrdili, keď sa ma

Jarko raz pýtal “A kde bydlíte?”

Ja: “Na Cejli”.

Na jeho tvári v tej sekunde, výraz strachu a hneď nám vraví: “Choďte stade čím skôr preč”.

Tak sme sa snažili nevychádzať veľmi von a dni, kedy sme nepracovali, alebo sa nechystali na skúšky na vysokú, sme trávili pozeraním hororov, čo v tej lokalite, nebol dobrý nápad.

1

Po 2 mesiacoch, sme to už nevydržali a našli si narýchlo nové bývanie na Mendláku. Táto lokalita sa mi veľmi páčila, bola pod Špilberkom, hneď pri rieke, kde bola aj korčuliarska trať, po ktorej som behávala. Problém však nastal znovu s našimi novými spolubývajúcimi, kde nám predelili izbu iba plachtou a neustále sexovali, myslím aj 3x za deň je málo. Aby toho nebolo málo, doniesli si psa, ktorý sa nám každý deň “vykadil” pred dvere a nechali to tam pol dňa smrdieť. V takomto prostredí sa na skúšky učiť nedalo, keďže väčšinou sme počuli samé vzdychy a do toho psie štekanie. Úprimne som naozaj rada, že tam bola aspoň plachta a nevidela som, čo sa vedľa nás deje.

Aby sme sa vyhli naším akčným spolubývajúcim, ktorí počas sexu vytopili aj v sprche pomerne často susedov a vždy sme si to odniesli za nich my, sme trávili dni vonku. Prešli sme takmer (ak nie) aj celým Brnom, všetkými parkami, kopcami, uličkami, kade sa pešo dalo zájsť. Vždy ma fascinovala na námestí tá čierna vec vyzerajúca sexuálne podivne, no nikdy mi žiadna odmena nevypadla a to sme tam trávili času fakt veľa.

 

32

No ani prechádzky a nonstop trávenie v práci neboli postačujúce na život so psom a sexuálnymi maniakmi, až sme sa behom necelého pol roka v Brne, sťahovali po tretí krát. Tento krát som našla bývanie naozaj krásne –  v Kráľovom Poli, blízko našej školy, kam sme mali nastúpiť.

4

Na tomto byte bolo nakoniec všetko v poriadku, za domom sme mali les a mala som to tam naozaj rada. Mali sme jednu spolubývajúcu , ktorá zakaždým pripiekla všetko, čo dala do mikrovlnky, ale inak sa s ňou dalo aj skamarátiť a ukázala mi nočnú stránku mesta Brna, kedy ma vždy zobrala do Semilassa na diskotéku.

Práca v startupoch/freelancing

Okrem vychádzok v prírode som si z Brna odniesla naozaj veľa super spomienok. Keďže som pracovala hneď v dvoch startupoch, spoznala som mnoho super ľudí a nových kamarátov/kolegov, ktorí ma začlenili do mladej startupovej komunity, chodili sme na rôzne akcie a konferencie. Mentalita startupovej komunity sa líšila, oproti tej v Bratislave. Mala som pocit, Brno je krok napred, čo sa týka nápadov, inovácií aj technologického tempa. Bola som súčasťou JIC-u a ani neviem koľko krát som sa nachodila na konečnú 12-ky. Spoznala som tu mnoho skvelých ITčkárov , s ktorými sa kamarátime do dnes, dokonca sa stretávame aj v Prahe.

Keďže brnenské startupy mali predsa len niečo spoločné s tými z Blavy, neboli veľmi dobre platené, musela som sa otočiť na prácu freelancera pre rôzne projekty a podnikateľov. Ako sa ukázalo – Java v Brne vtedy bola asi hlavná technológia, tak som naplno presídlila na frontend, kedy som vyvíjala webové stránky a rôzne aplikácie. Vďaka tomu som sa však medzi prvými začala zaoberať Single Page app vývojom a experimentovala som s MVVM architektúrou, zatiaľ čo moji spolužiaci ledva chápali ako funguje MVC.

6

Prechod na Python

Dá sa naozaj priamo označiť, že Brno môže za to, že dneska je zo mňa Pythonista a Python fanúšik. Keď som prišla do Brna som bola ešte v tej dobe pomerne dosť deprimovaný PHP vývojár, ktorý nevedel, čo ďalej so životom, lebo PHP sa mi nepáčilo. Experimentovala som chvílu s Ruby on Rails, no keď som stretla študentov z Edventure a na pohovore ma skúšal Pythonista sa mi ten jazyk tak zapáčil, že behom týždňa som prešla celú code academy a už sa začínala učiť Django. Spoznala som tu pomerne mladú Python komunitu, zistila, že existuje niečo ako Pyvo, ktoré sa koná v IT krčme hneď pri dome. Spoznala som Honzu a Petra, ktorý v tej dobe ešte ani netušili, že raz budú stáť za vznikom PyLadies a otravovala som ich mojimi otázkami spojenými s Pythonom na Facebooku.

Spoznala nových kamarátov

V Brne som sa zblížila prvý krát viac aj s dievčatami, čo bolo pre mňa samú nečakané. Spoznala som okrem kolegov z Edventure, Milana – obchodníka z Takeplace, ktorého životný príbeh ma zaujal. Taktiež človek, na ktorého asi nikdy nezabudnem je František a jeho zábavný zoznam o tom , ako má vyzerať jeho vysnívané dievča a na chvíle, ktoré sme spolu vonku v lete zažili. A samozrejme, nemôžem zabudnúť na Jarka, ktorý bol v tej chvíli jeden z najbližších kamarátov, naučil ma toho veľa a zároveň mi ukázal toho veľa aj z Brna – napríklad Brnenskú priehradu, kam by som ja sama nikdy nešla.

Magic the Gathering

Vďaka Tomášovi, ktorý tiež až v Brne naplno podľahol Magicu som sa aj ja dostala bližšie k tejto hre. Dokonca náš druhý deň, čo sme do Brna prišli sme už šli kupovať karty a ja som hneď vytiahla vzácnu kartu za 80 Euro. Do dneska sa sama desím, koľko o tej hre viem, keď niekto spomenie manu, placewalker, trample, rampa, flying a podobne, hneď viem, o čo sa jedná.

5

Pravý študentský život

Študentský život, ktorý bol taktiež iný od toho, aký som zažívala v Blave. Kým v Blave sa žúrovalo iba na intrákoch, v Brne v celom meste plnom študentov. Ale okrem žúrov som spoznala aj mnoho študentov , zistila som, čo je menza a ako to tam môže vyzerať, ako fungujú tie divné výťahy na intrákoch a bola v jednej chvíli zároveň študentov aj bakalárskeho aj magisterského programu a videla obe strany tohto štúdia.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s