Nie všetko ide napraviť

Z nadpisu článku asi nie je úplne jasné o čom bude, ale naozaj trpím zlou vlastnosťou kedy chcem, aby všetko bolo tip top dokonalé a podľa toho ako plánujem. Netýka sa to iba práce, hobby alebo mňa, ale chcem napraviť aj vzťahy s ľuďmi alebo veľakrát ich samých.

Od kedy som šla študovať na vysokú školu do Bratislavy a odsťahovala som sa, mám pocit, to šlo s mojou rodinou dolu vodou a myslím, som tam nikdy nebola, keď sa niečo dôležité dialo a vedela sa do toho zapojiť alebo im aktívnejšie pomôcť.

Za tie roky medzi odchodom na vysokú, kedy som s nimi bývala a dnes sa toho zmenilo veľmi veľa a neviem, ako to napraviť a ani či by som mala, no pokúsim sa to aspoň zhrnúť.

Môj brat Rišo (26)

Keď som odchádzala na vysokú bol študentom strednej školy technickej na Murgaške v Banskej Bystrici. Viem, že mal frajerku, s ktorou plánoval cestu do Anglicka a mala som pocit, že sa mu celkom darí, keďže si kúpil auto a bol dobrý v programovaní.

Po čase ako som začala chodiť domov na návštevy z vysokej som zistila, že strednú nedokončil, frajerka v Anglicku ho oklamala a ledva sa dostal domov, robí prácu, čo ho nebaví a býva s mamou, kde sa mu isto nepáči.

Prínosy: Keby je Rišo programátor, asi by ostal žiť naďalej v BB a nevídala ho aspoň počas návštev rodiny v Blave. Možno by sme založili spolu firmu, kde by sme podnikali, pár spoločných nápadov v IT sme už mali a nikdy by som nevytvorila svoju vlastnú samostatnú firmu s mojimi nápadmi.

1

Moja mama Pamela (47)

Keď som odchádzala na vysokú moja mama podnikala a mala vlastnú stávkovú kanceláriu, ktorej sa celkom darilo a bývali sme v Podlaviciach. Časom však o kanceláriu prišla, skončili sme v podnájme a začala podnikať s cukríkmi alebo inými podivnými tovarmi, až sme skončili na chate na Jelenci mimo bežnej civilizácie, odkiaľ tiež museli odísť až do Bratislavy, kde momentálne žije v podnájme a po neúspešnom podnikaní so syrmi pracuje v Bille deň čo deň.

Neviem si predstaviť ako dlho môžu takto prácou v Bille fungovať. Jediné, aspoň ich tam čaká vždy doma kocúr Felix, ktorý všetkým zlepší náladu. No sama som za pokladňou pracovala a je to práca, ktorú človek nemôže robiť dlhodobo pre zachovanie duševného a fyzyckého zdravia.

Prínosy: Nechodila by som tak často za rodinou, lebo z Prahy do Banskej Bystrice (nehovoriac ešte na Jelenec),  je to o dosť viac, ako do Bratislavy, nemala by som sa kde s Luckou stretávať a možno ani v Prahe nežila, keďže jedna z mojich motivácií ísť do Prahy bolo práve, že žijú v Bratislave. Taktiež by sme nikdy nemali kocúra Felixa.

Môj brat Roland (21)

Môj brat Roland, keď som odchádzala študovať, študoval na základnej škole a bol typický puberťák, ktorý v kuse jedol, až viac ako by bolo niekedy treba. Počas štúdia zmenil školu na Jelenci a prišiel o otca, hneď potom sa presťahovali do Bratislavy, kde opäť menil školu a celé prostredie. Časom sa ho ujala moja teta a presťahoval sa do Komárna, kde dokončil strednú školu a momentálne študuje v Anglicku , obchodné právo.

Myslím na strane Rolanda, došlo k posunu k lepšiemu, viac upratuje, stará sa o seba, myslí na iných a svoju budúcnosť a sám sa snaží.

Prínosy: Asi by som si navždy o Rolandovi myslela, že je to tučné, rozmaznané dieťa, ktoré dokončilo nejakú nudnú školu v BB. No takto ho Komárno a súťaže za ľudské práva nasmerovali a umožnili mu ukázať, v čom je dobrý, vyhrať ich a získať štúdium na jednej z  najlepších anglických skôl.

3

Pre čitateľov tento článok nebude nijako poučný, no myslím v každom prípade mal veľký vplyv na smerovanie mojej rodiny , ľudia s akými boli a na akých sa zameriavali. Kým Rišo má smolu  a vždy sa dostane do zlej partie ľudí, ktorých IQ mi príde minimálne, moja mama je obklopená ľuďmi, ktorí majú zase typické podnikateľské myslenie a chcú zo všetkého ľahko a čo najviac vyťažiť. Na tieto dve skupiny si teda dávajte pozor.

No a najmä ľutujem, že som si počas vysokej nenašla viac času, chodiť na návštevy, možno by som o tom, čo sa deje viac vedela a mohla niečo zmeniť alebo im aspoň dohovoriť. Taktiež aj keď sa všetko môže zdať, ako horšie, nakoniec to bolo prínosné nielen pre mňa, ale aj ostatných a finálne sa mi páči cesta, akou sa ich osud vydal.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s