Zo života na Jelenci

Jelenec, za čias môjho starkého – ten ktorý som mala rada

Kým na Jelenci žil ešte môj starký, mala som to miesto naozaj rada. Keďže sme vyrastali v Banskej Bystrici na klasickom sídlisku, vždy som sa na prázdniny, či už letné alebo zimné na Jelenec tešila. Tešila som sa za starkým, do prírody, offline sveta bez internetu a počítača a na zvieratá okolo.

3

Na Jelenec sme chodili na prázdniny aj s bratrancami. Vždy som to brala ako miesto, kde môj starký žije, má chatu v strede lesa a stará sa o hostí. Myslím (hoci ako dieťa som tomu nerozumela), sa mu tam darilo dobre. Vždy mal všetko dokonale pripravené, varil jedlá také dobré, aké som nikde inde nikdy nejedla, správal sa k hosťom profesionálne, spravil im program, poradil im, venoval sa im a radi sa vracali. Išla z toho miesta naozaj dobrá atmosféra, plná života s vysokhorskou atmosférou.

1

Prázdniny s Luckou

Páčilo sa mi tam až tak, že sme tam začali chodievať aj s Luckou každé leto a zažili mnoho zážitkov. Môj starký s Jutkou ju hneď začlenili do našej akčnej rodiny a zobrali ju na 16 km túru cez les na Krížnu.

4

Všetko dobré, raz musí skončiť 😦

No keď oznámili môjmu starkému, že má rakovinu a ostávajú mu (vraj) posledné 3 mesiace života, rozhodol sa, ukončiť podnikanie na Jelenci a “ísť si užívať”. Bola som z toho smutná, že už sa na to miesto nevrátime, ale keďže som v tej dobe začínala so štúdiom v Bratislave, vedela som, že by som ani toľko času už nemala na návštevy Jelenca.

Počas štúdia, to každým rokom bolo horšie a horšie

Ako sa však zhoršovala situácia v našej rodine, jedného dňa, sme nemali s mojou mamou naozaj kde bývať. Akurát som skončila skúškové druhého ročníka a bola som rada, že si na chvíľu oddýchnem pred plne pracovným letom, ktoré som si naplánovala. No z oddychu nič nebolo, a namiesto toho ma čakalo doma sťahovanie, kedy sme naozaj netušili, kde skončíme. Môj starký sa rozhodol pomôcť, mojej mame a ponúkol jej možnosť bývať na Jelenci, s tým, že prevezmeme po ňom podnikanie a znovu život na horskej chate obnovíme.

Veľmi sa mi to nepáčilo, ísť natrvalo bývať niekde do lesa, odkiaľ autobus chodí ledva 3x za deň, no horšie to mala moja rodina, ktorá tam mala tráviť 365 dní v roku a pritom bez auta dochádzať do Banskej Bystrice.

Jelenec, za čias mojej mamy- ten ktorý som nemala rada

Časom sa ukázalo, že život na Jelenci, nie je taký ružový, ako som ho videla počas detstva a puberty a človek sa tam musí naozaj obracať:

  • sekať drevo
  • spravovať obrovskú kuchyňu pre hostí
  • vyriešiť zásobovanie, keďže najbližší obchod je 30 km vzdialený
  • zabezpečiť si efektívne kúrenie
  • starať sa o chatu s 2-ma poschodiami v úplne vlhkom prostredí
  • efektívne kúriť, pričom sme zistili, že v horách, má ešte aj elektrina vysokohorskú prepážku

Zároveň, bolo vidno, že moja mama nie je stavaná na to, aby bola horskou chatárkou, preto ďalej podnikala s cukríkmi v Bystrici a chatu nechala na starosti Braňovi (ktorý veľmi miloval alkohol). Neviem, či bolo rozumné nechať alkoholika pracovať s alkoholom a nalievať aj hosťom pivo/iný alkohol, no myslím mal neobmedzené zásoby a viac happy byť nemohol. Taktiež moja mama nerozumela tomu, že do chaty na horách, nemôže nakúpiť LIDL a Tesco produkty, keďže prvé, čo človek pri vstupe do chaty uvidí, je Tesco logo, jedno za druhým. Ďalším problémom bolo, že sme nevedeli zabezpečiť chladené čapované pivo, a nikto nechcel flaškové, to si každý mohol kúpiť cestou vo večierke, čím nám ubudlo pomerne dosť veľa hostí. Mala som pocit, že tá chata každým dňom upadá viac a viac.

5

Taktiež sa tam nebývalo veľmi príjemne. 90% roku tam bola zima, sneh a v chate ešte väčšia. Keď odpojili mojej mame elektrinu, som skoro zamrzla, kým som prešla s čajom do druhej izby.

6

Úplne najväčším problémom, kvôli ktorému sa nám nikdy nepodarilo rozchodiť biznis môjho starkého bol on sám. Hostia, ktorí na chatu chodili, boli jeho známi, kamaráti, ktorí ho mali radi a chodili tam najmä kvôli nemu a jeho dobrému jedlu. Aj tých pár hostí, čo tam prišlo každý rok, keď zistili, že môj starký tomu už nešéfuje, po dni nasadli do auta, a už sme ich nevideli.

Taktiež začal upadať aj život mojej rodiny, v lese nemali spoločnosť, nemali internet, hoci som nejaký kúpila, v tých lesoch sa nám o pokrytí mohlo ledva snívať, nemali tam kamarátov, maximálne tak lesné zvieratá.

Vždy, keď som z vysokej prišla “domov”, ak sa to tak dalo ešte nazvať, chata bola v horšom stave, nálada mojej rodiny tiež. Neviem, čo sa tam dialo, ale z opisov mojich bratov to znelo hrozivo.

  • nemali čo jesť
  • boli tam potme v zime v minus 20tich stupňoch
  • braňo bol pred koncom života
  • žili tam s nami kamaráti mojej mamy, ktorí sa neustále hádali s mojím bratom rišom
  • môj brat nemal často krát ani ako ísť do školy a nehovoriac o tom , kde by sa mal učiť
  • moja mama za posledné peniaze dochádzala pracovať do bystrice

a keď som sa dozvedela, že im tam na záchode dostal infarkt ešte jeden opilec , atmosféra z toho, že na mieste, kde žijem, bola nedávno mŕtvola, ma netešila o nič viac. Naše Vianoce , nevyzerali veľmi veselo.

8

O týždeň na to, som na chatu doniesla aj Tomáša na Silvestra, kedy sme sa snažili, čím skôr to šlo, utiesť do mesta, len aby sme tam v tej zime neboli. Jedinou mojou útechou, boli mačky, ktoré sme tam vtedy mali, a aj to 2 znich som tam trepala až z Bratislavy cez pol Slovenska, iba vlakom a myslím na ten zážitok, nikdy nikto nezabudne.

9

Horšie bolo, že moje mačky z Bratislavy, ušli prvý deň, čo som ich na Jelenci pustila, až sme ich časom už nikdy nevideli. Do dnes netuším, ako som zvládla v tých podmienkach v zime , cez Vianoce učenie na skúškové, no myslím, bez mačiek by som bola dávno v blázninci, ktoré mi aspoň trochu spríjemnili chvíle učenia zabalanej v 4roch bundách, 2 dekách, bez internetu so zamrznutým čajom.

7

Som naozaj rada, že som ich z toho miesta dostala a že sa tam sama vracať už nikdy nemusím, hoci mi to tam trochu za čias môjho starkého chýba. A ešte aby toho nebolo málo:

  • pár krát nám priamo za chatou horel les
  • vyhorela chata samotná, kvôli pokazenému ohrievaču
  • odvážali stade mŕtvolu
  • ukončil tam život moja prastarká
  • ukončilo tam život pár psov môjho starkého

102

A úplne najhoršie, je že vďaka Googlu a Facebooku , mnoho ľudí, nepochopilo, že tá chata už nefunguje a do dneska mi chodia ponuky na gmail alebo na Facebooku s možnosťami ubytovania. FireShot Capture 66 - Chata Jelenec_ - https___www.facebook.com_Chata-Jelenec-337491999601966_inbox_

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s