Brno Rikinými očami

Keďže už viac než rok som bývala v Brne, povedala som si, že nebudem len ja za kamarátkami chodiť do Blavy, ale mohli by sem tam aj oni za mnou do Brna. Vedela som, že Lucku po letnom zážitku s Jarkom do Brna tak ľahko nedostanem, hlavne ak by som jej navrhla cestu vlakom. Tak jedného pekného jesenného víkendu sme sa dohodli s Rikou na brnenskej návšteve. Návštevu sme našťastie stihli ešte pred začatím semestra, čo by pri mojej zaneprádznenosti už nebolo možné.

Už začiatok dňa nevyšiel podľa plánu. Rika mala prísť o 14-tej k hotelu Grand, no prišla už o hodinu skôr. Netuším do dnešného dňa, prečo sa nám o tú hodinu skôr nepodarilo spojiť, ale po hodinovom meškaní som sa aj ja objavila na nádraží.

Zo stanice sme vyrazili priamo do centra. Brno je pomerne “malé” a trochu som sa obávala, čo tu Rike ukážem. Našťastie môj šéf Jarko mal rád pamiatky a Brno a všetko mi za ten rok ukázal alebo spomenul, čo je vhodné v Brne navštíviť, tak sa môj zoznam pomerne pretiahol na jednu A-4ku. Po prejdení centra, som Rike ukázala veľký čierny “penis”, ktorý stojí na námestí. Do dnešného dňa sa mi nepodarilo vyloviť z neho ani jednu odmenu a to počas skúškového som tam trávila pomerne dosť času. Následne sme prešli cez Českú a spomenula som jej slávne brnenské hodiny, kde sa všetci radi stretávajú. Stavili sme sa na Zelnom trhu a predstavila som Rike slávnu sochu Luckinho nahého Mozzarta.

Z centra sme zišli dole na Mendlove námestie, kde som kedysi takmer rok bývala. Môj príbeh o spolubývajúcich z Brna by bol sám na ďalší článok, ale bola som úprimne rada, že som stade preč a do dnešného dňa som si nie istá, či ma to bývanie s nimi nepoznačilo. 😀 Z námestia sme sa vydali k Špilberku. Trochu som sa obávala toho kopca, ktorý nás čakal, ale vyšli sme ho celkom rýchlo, rýchlejšie ako som čakala.

2

Následne Rika chcela preskúmať celé okolie, keď už sme si dali námahu vyjsť až hore a všetko sme poctivo zfotodokumentovali.

1

3

Finálne sme sa vydali ku kostlu sv. Jakuba, ktorý bol na začiatku našej cesty a netuším , prečo sme tam nešli ako prvé. Trochu ľutujem, že počas návštevy Riky v Brne sa nekonal žiadny ohňostroj, ktoré sa tam konali inak bežne celkom často.

4

Po celom dni chodenia sme už mali toho dosť a šli sme ku mne domov. Po ceste sme sa stavili v Lidli, aby sme si doma upiekli večeru. Horšia bola cesta z Lidlu, kedy som Rike tvrdila, že pešo je to ku mne iba kúsok a šli sme dobrých 15 minút. Myslím Rika nikdy neverila tomu môjmu “je to iba kúsok”.

Po večeri sme sa pustili do kreslenia loga, lebo ja som optimisticky verila, že popri Rike stíham spraviť aj niečo do práce a možno ma inšpiruje. Nakoniec Rikine verzie loga boli oveľa lepšie ako tie moje a hneď sme ich naposielali šéfovi.

Koniec večera sme uzavreli pozeraním filmu v mojej malej ružovej izbe a na ďalší sme sme sa vydali na prechádzku po zvyšku Brna až sme došli späť na hlavnú stanicu, odkiaľ som Riku vyprevadila domov. Narozdiel od Lucky, Rika sa najviac tešila na cestu vlakom a o ničom inom mi posledných 15 minút ani nevravela. Trochu obdivujem jej optimizmus po mojich zážitkoch s Českými dráhami, no nechcela som jej kaziť na záver výletu radosť smutnými správami.

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s