Štúdium na MUNI

Už počas štúdia na Ekonomickej univerzite, som si začala uvedomovať, že k praxi sa veľmi nedostaneme, čo sa mi po zverejnení bakalárských prác naplno potvrdilo. Len pár z nich bolo praktických a aj to sme si ich vyberali náhodne a bolo to skôr o šťastí. Keď sme sa v treťom ročníku navyše dozvedeli, že náš odbor Hospodárska informatika bude od inžinierskeho štúdia zrušený a ostane iba účtovníctvo, ekonometria alebo ekonomika, nebola som veľmi nadšená.

Výber novej školy

Preto som si vybrala viacero škôl, na ktoré som chcela prestúpiť. Niekto mi povedal, že v Česku je štúdium o niečo praktickejšie, preto väčšina skôl bola v Prahe. Hlásila som sa na najmä na ČVUT FIT, kde chodili v tej dobe mnohí moji kamaráti do rovnakého ročníku alebo o ročník vyššie ako ja a školu mi vychválili. Na štúdium ma prijali a bola som odhodlaná odsťahovať sa do Prahy a pokračovať na inžinierovi tam, už som mala vybrané aj bývanie v Prahe, vedela som, kde sú všetky intráky a čo ma na škole čaká.

Zmena na MUNI

No jedného dňa sme boli na výlete v Brne s Jarkom, ktorý mi do nebies vychválil Masarykovu univerzitu. Nedalo mi to, a začala som sa o tú školu zaujímať viac a mala naozaj mnoho dobrých recenzií na IT odbory. Druhou výhodou bola bližšia vzdialenosť k Bratislave, čo mi vyhovovalo, keďže v tej dobe tu už bývala aj moja rodina.

Rok voľna

Preto sme sa s Tomášom rozhodli, že namiesto nástupu do Prahy, si dáme rok voľna od vysokej, naberieme praktické skúsenosti z IT prácou v startupoch a nastúpime do Brna v ďalšom roku. Počas voľna som rok využila naozaj efektívne:

  • polovicu som trávila životom v Bratislave, počas ktorého som brigádovala v Orangi a v Slovenskej sporiteľni
  • okrem iného som nastúpila “oficiálne” aj na EUBU a vybrala som si motivačné aj podporné štipendium, čo mi zabezpečilo financie na rok a pol života bez práce
  • od februára som žila v Brne, kde som sa pripravovala na prijímačky a pracovala v 2 startupoch a učila sa programovať viac prakticky

Nakoniec sa ukázalo, že ma prijali na vysokú bez prijímačiek a ja som sa tešila na nové štúdium v novom meste na novej škole.

Nástup na novú školu – MUNI

Začiatkom septembra sme s Tomášom šli na zápis, kde nám povedali, ako to na škole chodí a aké budeme mať predmety. Vybrala som si vtedy odbor Počítačové systémy, ktorý vyzeral najzaujímavejšie a predmety ešte zaujímavejšie.

1

Skok do reality

No časom sa ukázalo a vyšlo naporvch:

  • na českých školách to nie je o nič praktickejšie ako na tých slovenských
  • slováci nemajú v Brne nárok na žiadnu finančnú podporu, čiže so štipendiom som nemohla rátať , čo mi spôsobilo mnoho problémov, keďže som si všetko financovala sama
  • museli sme si dorábať mnoho bakalárskych predmetov spolu s našimi magisterskými, čo sa s prácou nedalo stíhať už vôbec

Nakoniec už druhý mesiac štúdia to vyzeralo takto:

  • spali sme ledva 3 hodiny denne, keďže všetok voľný čas sme trávili buď prácou alebo štúdiom predmetov, ktoré vychádzali z predmetov, ktoré sme nebrali alebo sme chodili na prednášky a cvičenia predmetov bakalárov
  • aj keď sme už programovať vedeli, absolvovali sme prvácky predmet “Programovania v Pythone” , čo sa mi zdalo pomerne neefektívne, lebo sme začínali opäť s for cyklami a základmi, ktoré sme v tej dobe už poznali z programovania v Céčku a v Jave z EUBY
  • chodili sme na všetky matematiky, 1, 2, 3 a matematiku pre učiteľov, ktorá ani nebola súčasťou našej fakulty
  • na graph theory sme skončili kvôli nedostatku priestoru v našom nabitom rozvrhu u anglického učiteľa, ktorý to vôbec nevedel vysvetliť a mnohí študenti vychádzali z vedomostí z iných predmetov, ktoré sme nemali tušenie o čom boli, no každí na hodine rátal nejaké rovnice, ktoré sa nikde v knihe nespomínali
  • mali sme viac teoretických predmetov, ako praktických, ktoré obnášali veľa bifľovania, ktoré mi prišlo k ničomu a ničím sa nelíšili od našich predmetov na EUBE

Keď sa darí , tak sa darí

Aby toho nebolo málo, okrem štúdia, ktoré v tej dobe pre mňa nikam neviedlo a nič mi nedávalo, sme sa potýkali s nasledovnými problémami:

  • ledva sme mali z čoho zaplatiť nájomné
  • vyše mesiaca sme žili iba na jablkách a chlebe
  • riešila som problémy v startupe, z ktorého som odchádzala
  • pracovala som ako freelancer pre podnikateľa z Bratislavy, zadanie bolo nejasné a nikdy som sa výplaty nedočkala
  • necítila som sa zdravotne veľmi dobre

Každému bolo jasné, že to so školou takto nevynde, boli sme obaja pod veľkým stresom, časovým aj finančným a ledva stíhali odovzdávať do nedele polnoci domáce úlohy.

Skúškové

Skúškové spočiatku začalo optimisticky, prvá skúška bola v predtermíne z Pythonu, ktorú som spravila hneď. Ďalšou bolo softvérové inžinierstvo, ktoré sme už tiež mali za sebou z EUBY a skúška bola celkom ľahká. No potom sme narazili na grafovú teóriu, ktorou sme nevedeli prejsť. Taktiež sme nemali veľa času na učenie sa iných predmetov a ďalšie skúšky sa nám už nepodarilo dokončiť.

Ja som popravde v polke skúškového rezignovala a prestala sa učiť a taktiež na skúšky chodiť. Mala som problém prežiť do ďalšieho mesiaca, škola bola v tej chvíli posledné, na čo som myslela. Keď nám ešte pri odhlasovaní zo školy oznámili, že pre pripustenie k štátniciam a diplomovke, by sme museli aj tak mať splnené všetky prerekvizity z predchádzajúcich ročníkov/predmetov, mi vyšlo, že nás čaká minimálne jeden dodatočný ročník štúdia navyše, čo ma demotivovalo.

Ukončenie štúdia

V polke januára som sa rozhodla preto dobrovoľne štúdium pozastaviť a ukončiť. V tej chvíli v rovnaký deň, zhodou okolností som spoznala Jožka, s ktorým sme následne na to hneď založili Waterfall, čo ma ihneď naplnilo pozitivitou a školou som sa trápila ešte menej. Taktiež som chcela čím skôr, pracovať, mať praktické poznatky, hoci som pracovala v startupoch, vedela som, že 2 roky skúseností striedanej práce je nepostačujúci.

Koncom februára sme sa preto z Brna odsťahovali k Tomášovej mame na dedinu, kde sme mali dosť času v kľude premyslieť, kam chceme smerovať a čo s naším životom.

Spätný pohľad

Hoci a každý, kto ma pozná to vie, som študijný fanatik, ktorý si na vysokej zakladá, do dnešného dňa neľutujem, že vysokú ukončenú nemám. Nemohla som sa podľa mňa rozhodnúť lepšie, ako prejsť priamo k praxi. Na druhej strane si myslím, že minimálne bakalárske štúdium v IT je potrebné. Aj keď sa to nezdá , na vysokej ma naučili:

  • ako riešiť úlohy algoritmicky a logicky
  • obecnú teóriu o programovaní na pozadí, sieťach , operačných systémoch a algoritmoch AI, ktorá sa mi vtedy zdala zbytočná, no je dobré mať tento background a vedieť aj veci okolo
  • hoci školské príklady boli malé, a simulačné, naučili ma v mnohých príkladoch ako si veľký problém rozložiť na menšie a efektívnejšie programovať
  • naučilo ma to pracovať v tíme aj so spolužiakmi/ľuďmi, s ktorými som si nie vždy povahovo sadla a dať projekt dokopy

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s