Vyprava do Lednic

Kamilova cesta do Lednic. Najprv som sem nechcela písať nič, ale keď som sa tak rozbehla, popíšem bližšie aj náš český zážitok. Nebude to dlhé, lebo ja neviem, čo ten deň so mnou bolo, ale na nič si nepametám. Neviem, či mi Tomáš nedal ráno niečo do kávy, ale mám v hlave čierne okno pri myšlienke na tento deň. Asi ma vytriasol ten včerajší inline natoľko, že som mala otras mozgu a nič sa doňho nezaznamenalo 😀 Ráno sme šli na vlak do Breclavu, myslím. Toto miesto si špeciálne pamätám, lebo po promóciách sme sem šli poslať poštu. Podľa mojho starkého ušetril na poštovnom, keď to posielal v rámci českej republiky, ale podľa mňa prerobil na benzíne. Ale nechajme to tak 😀 Tak ak to aj nebol Breclav je to jediné mesto, ktoré si pamätám, tak v tejto verzii príbehu to bude on. Tam sme sa stretli s Jarkom. Dost som sa toho stretnutia bála, ja sa nerada stretávam s cudzými ľudmi a keď si vezmem koľko ľudí mu doniesla do životu Dida, musím sa na tom smiať. Nakoniec to stretnutie nebolo také hrozné. Zistila som, že je rovnako super ako ja a Lucka 😀 Hneď som vedela, že si budeme rozumieť. Uz na nič viac sa nepametám, iba na to, že som zabudla, že v česku neplatia eurá a celý čas som verila, že natrafím na Tatra banka bankomat, čo bolo nemožné, keďže sme boli v Cesku, ale ako sa vraví, nádej zomiera posledná. Potom sme šli do Ledníc. Bolo tam super. Síce ja nie som zástancom historických pamiatok a budov, ale keď je to v obmedzenej miere, prežijem to. Videla som veľa zelene, čo bolo oproti Bratislave fakt potešujúce a spravilo mi to radosť. Zase si pamätám z tohto iba to, že sme sa veľa veľa fotili 😀

DSCN0395 DSCN0362

Potom sme šli konečne na obed. Na ten som sa fakt tešila, lebo som bola dosť hladná a historické pamiatky dokážu človeka vyčerpať. Tu sa mi konečne podarilo za Jarkovým chrbtom prehovoriť personál a zamenili mi eurá za české koruny :D. Síce na kurze som dosť prerobila, ale tak získala som čo som chcela.

DSCN0429

Potom sme šli asi do Brna. Keď som tam vtedy bola nikdy by ma nenapadlo, že o pol roka tu budem bývať. Neviem, či sa mám z toho tešiť alebo nie. Tak zatiaľ to berem pozitívne. Lucka ma po ceste oboznámila s červeným kostolom a nahým Mozzartom. Bohužial to boli jediné dve veci, čo mi utkveli z Brna v hlave, tak už len preto nebolo zbytočné vrátim sa sem. Celý deň prebehol dosť rýchlo. Našťastie v Brne už nebola žiadna exkurzia po historických pamiatkach, čo ma potešilo. Boli sme v nejakom muzeu, kde bolo strašne vela kosti. Dost deprimujúce miesto, ale dokázala by som tam žiť :D. Večer dopadol trochu horšie, lebo zase nás sklamali české dráhy 😀

DSCN0393

Konečne sa mi podarilo Lucku s Kamilom presvedčiť, že vlaky sú bezpečné a môžu ich dôverovať, hlavne po zážitku v Rakúsku, hneď ako sme si kúpili lístok na tabuli čítame, že 75 minútové meškanie. Mne to ani tak nevadilo, ja som sa za Tomášom nikdy domov neponáhlala, ale tak keď sa na tabuli objavilo o necelých 10 minut ešte dlhšia doba meškania už to ani mna tak netešilo. Našťastie Jarko je asi pripravený na takéto situácie, vytiahol svoj iPhone a potom sme si spravili kratší maratonovy beh na autobus. Našťastie sme došli domov ešte pred nočnými bratislavskými spojmi, čo bolo potešujúce, lebo čakať pol hodinu na stanici s bezdomovcami sa mi nechcelo. Som rada, že som zažila takýto zážitok a spoznala ďalšieho super človeka do zbierky 😀 A taktiež som si užila nasledujúceho pol roka rušné chvíle s českými dráhami, kde som vymáhala vrátenie penazí za lístky 😀

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s