EUBA

Kam po strednej?

Počas štúdia na strednej škole (Obchodnej akadémii) som si bola istá, že účtovníctvo a ekonomika sú oblasti, ktorým sa isto venovať nechcem. V rodine aj okolo seba som mala však veľa ITčkárov a sama si pár webstránok skúsila urobiť. Aj v rámci predmetu Cvičná firma, kde som bola na oddelení účtovníctvo, som bokom pre našu bezpečnostnú firmu pripravila mini webové stránky na prezentáciu. Vedela som, že IT odbor ma bude baviť a chcem sa mu venovať.

Spočiatku som si nebola istá webovým vývojom, videla som brata, ako v kuse niečo programuje a zaujímali ma skôr aplikácie a interné systémy alebo systémy na správu sietí (za toto mohol Marek, ktorý sa tomu tiež venoval).

Výber vysokej školy

Voľba bola teda jasná:

Keď som si googila referencie na dané vybrané školy, na Facebooku som sa dostala do skupiny s názvom “Keď sa chceš pomstiť maturantovi, pošli ho na STU“. Na tomto sa mi niečo nezdalo a hoci ma tá škola lákala viac ako EUBA a prijimáčky som spravila, vedela som, že popri škole budem musieť aj pracovať, čo mi prišlo nezlučiteľné s informáciami, ktoré som si v tej chvíli o FIITke čítala.

EUBA vyhrala – prvý deň a zápis

Tak som sa po úspešnom prijatí na EUBU vybrala v septembri na zápis. Už tento deň začalo moje veľké preveľké dobrodružstvo, kedy okolo mňa bolo stovky ľudí, nikoho som nepoznala, lebo okrem mňa nikto do Blavy z Bystrice študovať IT nešiel a tak som si prisadla k osamelému dievčaťatu na lavičke, ktoré sa tvárilo dosť znudene. Zaujalo ma to, kto by sa tváril tak znudene, pri zápise na vysokú v novom meste. Prisadla som si k nej a tak som spoznala Riku.  Po chvíli rozhovoru mi bolo jasné, prečo ten znudený výraz na tvári. Rika sa hlásila na vysokú znovu (opäť na EUBU), po tom čo jej nevyšiel prvý ročník a povedala mi samé desivé príbehy o tom, aké je to na EUBE ťažké a ako je takmer nemožné prejsť matikou a inými predmetmi.

1

Aby toho nebolo málo, nikto mi nepovedal, že hneď budeme lepiť fotky do indexov a ja som samozrejme žiadnu so sebou nemala. Bolo mi povedané, že bez fotky ma nezapíšu a žiadne štúdium na vysokej nebude. Tak som sa pobrala úplne sama cez úplne cudzie mesto pešo, kam ma nohy zaviedli. Ani neviem ako po hodine a pol cesty pešo som sa dostala na Kamenné námestie, ktoré som v tej dobe nepoznala a spomenula som si na toto miesto, kde sme dakedy dávno s Natou blúdili a šla som sa odfotiť do Tesca.

5

Keď som sa celá spotená po 3 hodinách vrátila s fotkou bolo mi oznámené, že si musím ísť po ISIC. Tam na mieste odo mňa vypýtali hneď 20 Euro a nepýtali sa, či ten ISIC životne súrne potrebujem alebo nie. No a v tej chvíli nastal problém. Svoje jediné peniaze odložené na cestu späť do Banskej Bystrice som minula na ISIC a čoskoro mi odchádzal posledný možný spoj. Vidina spania na stanici s bezdomovcami ma nelákala , tak som skúsila osloviť pár ludí s prosbou o finančný príspevok. V tej chvíli som sa cítila hrozne, no všetci na mne videli, že nie som drogovo závislý alkoholický fanatik a veľmi radi mi pomohli. No po ceste busom som bola rada, že idem späť do Banskej Bystrice a vôbec som nebola až taká happy z toho prvého dňa a štartu môjho štúdia, ako by som bola čakala.

Prvý ročník, prvé začiatky

  • Dobiehať “staré-nové” učivo

Štúdium začalo v polke septembra , kedy som sa celá natešná pobrala hneď na prvý predmet v pondelok ráno – matematiku. Všetci mali pravdu, s matikou to bude ťažké, keďže na obchodnej akadémii sme brali ledva polovicu toho, čo pre nášho učiteľa bolo iba opakovanie.

  • Žiadne peniaze, veľa práce a učenia

Aby toho opäť nebolo málo, rodina ma vyslala študovať do Bratislavy so 10-timi Eurami, pričom za 9,95 som si kúpila električenku na cestovanie. Nebolo mi jasné, čo a kedy budem jesť, no vravela som si, improvizovať sa dá aj za behu. Po prvom náročnom dni som sa tešila na intrák, kde som opäť na schodoch stretla Riku, ktorá na tom intráku pôvodne ani bývať nemala.

  • Rika – nová kamarátka

A opäť v ten večer som narazila na Riku, kedy prišli za nami druháčky so slovami, že ideme žúrovať do Mlynskej, pričom nikto z môjho ročníka nešiel, tak som sa k nim pridala a opäť tam bola Rika. Od tohto dňa si vravím, že verím na osud ešte viac, nebolo to hádam ani možné, všade som ju náhodne stretávala a stali sa z nás nerozlučné kamošky a naše kamarástvo, trvá do dneska.

7

  • Matika, programovanie, matika, programovanie

Štúdium mi pripadalo naozaj náročné. Musela som dobiehať matiku a učiť sa veci, ktoré som mala už dávno vedieť zo strednej. Zároveň nám začali hneď hodiny programovania v Céčku s Hanákom. Tí, čo čítajú tento článok, vedia o čom vravím, o Hanákovi sa vravia podobné vtipy v IT ako o Chuckovi Norrisovi v bežnom svete. Ten nebol úprosný a hneď na nás vybehol s výrazmi inštancie, iterácie, selekcie, sekvencie , objekty a podobne.

No horšie bolo, že sme mali pomerne veľa domácich úloh, ktoré bolo treba naprogramovať a ja som sa pobrala študovať na vysokú bez počítača. Čiže prvou mojou úlohou, bolo zohnať si notebook. To sa mi zázrakom podarilo a ponorila som sa do tajov programovania a snažila som sa dobehnúť aj chýbajúce hodiny.

Okrem IT predmetov sme mali polovicu predmetov ekonomických, ako VETko – najobávánejší predmet prvákov, ktorým nikto nevedel prejsť, financie mena a podobné. Pre mňa to boli predmety, ktorými som si prešla s najvyššou nutnosťou a do dneska si nepamätám ani slovo, o čom sme sa v nich učili.

  • Problémy intrákového života

Nielen množstvo učiva a nové podmienky boli pre mňa nové, ale aj život na intráku. Chcela som sa učiť pomerne pravidelne, hoci mi všetci tvrdili, že na vysokej sa stačí učiť mesiac počas skúšok, ja som tomuto tvrdeniu veľmi nedôverovala.

Počas jesene som sa učievala každý deň v Sade Janka krála a v zime okupovala Aupark alebo študovne na intráku. Nebolo to ideálne prostredie na učenie, myslím v tejto dobe sa zo mňa stal kávový fanatik.

Našťastie som v tom nebola sama a Rika tieto chvíle trávila so mnou.

  • Študentský život

Na druhej strane, študentský život bol naozaj taký ako sa o ňom vraví. Hoci sme bývali pri Slovnafte, hneď pred intrákom sme mali Baraccudu a pomerne často sme chodili do Mlynskej. Spolužiaci boli všetci taktiež super, väčšinou to boli chalani a rozumela som si s nimi všetkými viac než dobre. Chodili sme spolu s mnohými von aj počas bežného dňa, až som takto narazila stále opakovane a osudovo ako na Riku na Tomáša.

  • Tomáš – nový frajer

Okrem toho, že mi utkvel v pamäti hneď zo zápisu, s Rikou mali spoločné opäť aj to, že opakovali druhý krát prvý ročník. Keď sa prišiel ubytovať na intrák, ja som ho náhodou čakala na jeho izbe, stretávala som ho samého na zastávke, ako blúdil na poštu a stále mi s ním osud skrižoval cesty až sa jedného dňa z nás stali priateľ a priateľka. Horšie bolo, že sme sa dali dokopy akurát počas skúškového, nie ideálna doba na nové vzťahy.

6

  • Skúškové

No jedného dňa to predsa len prišlo – skúškové. Moje prvé skúškové. Okrem toho, že som väčšinu dní brigádala, musela som si naozaj efektívne rozdeliť čas, kedy a kde sa budem učiť. Začala som lahšími ekonomickými predmetmi, ktoré mi boli blízke zo strednej.

Nakoniec som zvládla na prvý krát aj skúšku z matematiky, čomu do dnešného dňa nechápem. O niečo horšie to bolo s programátorskými predmetmi, no podarilo sa mi aj tie úspešne zdolať na prvý krát. Horšie to bolo v letnom semestri, kedy som brigádovala ešte viac a skúšky som jediná robila do polky júla, kedy už všetci dávno chodili po dovolenkách.

  • Divné situácie
    • No okrem učenia , tým, že som nemala peniaze a stále som niekde pobehovala a zháňala ich, sa mi stávali aj pomerne divné veci. Ako to, že na mňa mieril ožratý muž v podniku so šalátmi zbraňou,
    • chodila som pol roka každý deň zo školy na intrák pešo, čo bolo okolo 8 km
    • chodila som pešo z práce zo Zlatých Pieskov až na Vlčie Hrdlo, čo bolo vyše 12 km
    • na zastávke pred intrákom ma oslovovali divní ľudia, lebo si mysleli, že patrím k vedľa stojacim prostitútkam
    • staral sa o mňa vrátnik, ktorý ma kŕmil a nechával mi priestor na učenie
    • všetci od ubytovateliek, ktoré mi odložili splátky na intrák až po učiteľov, ktorí mi dali 4té tajné opravné letné termíny sa ku mne správali dobre
    • šéf v práci mi nosil jesť, hoci ma vôbec nepoznal
    • chodila som za sesternicou, ktorá mala extra záhadný život a vždy keď som s ňou bola, diali sa nevysvetliteľné veci a boli okolo nás ľudia, s ktorými sa človek bežne stretnúť nechce
    • celé leto som dochádzala do práce každý deň 120 km na otočku z Komárna
    • a mohla by som pokračovať v písaní do rána
    • skamarátila som sa s ľuďmi na študijnom a do dnešného dňa je na škole môj ventilátor, čo v tomto teple trochu ľutujem

Druhý ročník

Druhý ročník začal oveľa lepšie, bývala som s Rikou, na izbe som mala svoj vlastný priestor, televízor na odreagovanie a našetrených na štart oveľa viac peňazí a nový výkonný notebook na plnohodnotné programovanie.

Hodiny s Hanákom, neboli o nič lahšie, skúškou som takmer neprešla, kedy som program nenapísala automaticky do funkcie a nezavolala ho v maine, hoci celý fungoval správne. Okrem programovania v céčku nám pribudli aj ďalšie zaujímavé predmety ako Umelá inteligencia a Teoretická informatika a automaty, ktoré ma celkom bavili. Automatom som zo začiatku nevedela prísť na chuť, no časom som pochopila princípy nepredvídateľnosti a viacerých možných riešení.

To by som však nebola ja, keby každý rok neriešim okrem štúdia aj problémy. Koniec druhého ročníka mi skomplikovala nepríjemná situácia spôsobená aj moju nepozornosťou, ktorú bolo oveľa ťažšie vyriešiť a bola na študentov celkom nákladná. Čiže vidina voľného leta, opäť skončila prácou a brigádovaním, kedy som si bežne na 8 dní, naplánovala aj 120 hodín zmien.

Tretí ročník

V treťom ročníku som sa opäť sťahovala na iný intrák, no okrem iného som dostala štipendium a nemusela som celý rok pracovať. Vďaka tomu som sa mohla naplno venovať nielen bakalárke a učeniu PHP a webového vývoja, ale aj iným IT predmetom, kedy som zo všetkých predmetov skončila s áčkami a naozaj som sa programovať naučila naplno, čo sa o iných vysokých povedať nedá.

Pribudol nám predmet JAVY, kde sme sa učili mnoho o návrhových vzoroch a princípoch ako správne písať kód a predmety databáz. Spočiatku som SQL nemala vôbec ale vôbec rada, nedávalo mi zmysel a nechápala som, prečo toľko krokov skipuje. No páčil sa mi učiteľ Škurla, tak som sa snažila tým SQL zápisom pochopiť.

Tu som si taktiež uvedomila, že už nechcem brigádovať a začala som si hladať prácu v odbore. Na pohovoroch mi to nevyšlo, s part timom to bolo ťažké a študentov v tej dobe nikde nebrali. Skúšala som aj osloviť firmy priamo, ak som nenapísala 200 emailov, tak ani jeden , no vtedy nebol na mňa pripravení a zároveň tu neboli Czechitas a podobné spolky, informujúce o tom, že fakt aj žena môže chcieť do IT.

Ale zase, by som to nebola ja, keby sa mi počas písania bakalárky nezapáči môj učitel, ale povedzme si to otvorene, po toľkých dňoch strávených nad PHP a Zend frameworkom, by sa každý uchýlil k milným prestavám. Našťastie táto moja “mánia” prešla hneď po skončení bakalárky, kedy sa mi ešte 4 mesiace snívalo ako inštalujem PHP, MySQL, presúvam tabuľky, mením IDčka, riešim EventManagerov, Table a Data Row a učím sa písať v PHP DI a nakoniec som tak či tak, začala programovať radšej v Pythone.

Štátnice a promócie

Štátnice a promócie boli celkom zaujímavé, no celkom náročné. Mali sme okruhy, ktoré obsahovali naozaj takmer všetky naše predmety za posledné 3 roky a iba necelých 14 dní na štúdium, kedy sme ešte dokončovali do toho bakalárky. V deň štátnic som šla do školy s tým, že posledných 5 okruhov som ani nevidela a budem musieť veľmi imrovizovať, aby som nimi prešla.

Naštastie som si vybrala druhú tému operačné systémy a swapovanie a veci okolo toho, čo som nejako obkecala, no ironicky doteraz o operačných systémoch a command line príkazoch viem najmenej. Do dnes si pamätam, o nejakých fylizofoch a hladných vidličkách a semaforoch, no detaily vám už k tomu nepoviem.

Po skončení promocii som bola rada, že končím na EUBE a zároveň smutná, kedy mi oznámili, že naozaj rušia náš odbor a mne neostávalo fakt nič iné , ako sa ozberať po inej vysokej škole.

3

Ako už všetci vedia, skončila som na Masarykovej univerzite v Brne, kde mi to s ňou nevyšlo síce podľa plánov, no myslím to dopadlo lepšie, ako keby na ďalšej vysokej študujem ďalšie 3 roky života.

2

 

Jedna myšlienka na “EUBA

  1. Spätné upozornenie: Ako som presťahovala rodinu do Blavy – Svetlana Margetová

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s