Náš rakúsko-maďarský výlet

Na tento deň budem podľa mňa spomínať ešte aj na dôchodku. Zo začiatku sa nezdal byť ničím špeciálny. Jednalo sa o výlet do Viedne. Veď tam chodí každý. Ale nie každý je taký ako my. Už zloženie ľudí, ktorí sa jedeň deň stretli bolo veľmi kontrastné. 😀 Nikdy som si nemyslela, že sa mi podarí dostať jeden deň na výlet Riku, Lucku, Kamila a Tomáša. 😀 Táto kombinácia ľudí je pre mňa brutal. Vedela som, že to bude ťažký deň, už len kvôli tomu, že oni sa navzájom nepoznali a bála som sa, že každý z nich bude vyžadovať moju stopercentnú pozornosť 😀 Ráno sme nastúpili všetci na vlak do Viedne. Cesta bola dobrá, Tomáš nám rozprával svoje anime príbehy, čiže to prebehlo celkom rýchlo. 😀 Keď sme vystúpili vo Viedni v Rike sa zobudil nejaký pamiatkový skrytý fanatik.

DSCN0133

Ako prvé vytiahla veľkú mapu, kde si zaznačila všetky miesta, ktoré chce stihnúť dneska obehať. Najprv to nevyzeralo tak desivo, ako to naozaj aj bolo. Zišli sme dolu kopcom k nejakému palácu, ktorého meno si už nepamätám. Ten vyzeral pekne, neočaril ma jeho výzorom, skôr okolím. Nanešťastie sa dalo ísť aj na exkurziu dnu, ale našťastie bolo príliš drahé vstupné a Rika sa uspokojila s tým, že nazrie cez okno. Ako mne behanie po historických pamiatkach Viedne týmto jedným zámkom stačilo, ale mýlila som sa. Rika sa chytila iniciatívy a zobrala nás všetkých do mesta. Nikto nebol nadšený, lebo ani jeden z nás nie je historický fanatik a každý sa uspokojil tou prvou budovou na začiatku. 😀 Keď sme prišli do mesta Lucka vytasila svoju fotku Kamila, kvôli ktorému sme pôvodne prišli do Viedne. Tak sa začal neúprosný boj pátrania po meste a beznádejného hľadania rakúskych hračkárstiev. Boj to bol ťažký, keďže z nás vedel po nemecky iba Tomáš a jeho táto predstava nenadchla. Mala som pocit, že sme prešli to isté námestie asi 5x dookola, ale nechala som si tieto pocity sama pre seba. Keď nám konečne v jednom komixovom obchode povedali, že máme hľadať veľkého medveda, Tak konečne sme mali aspoň jeden záchytný bod. Veľký medved. Po hodinovom blúdení zase po tom istom námestí, kde sme boli už 6ty krát som ho uvidela. Pred obchodom stál veľký hnedý medved, tak sme sa hneď navalili dnu. Na našu smolu sme žiaľ Kamila nenašli. Odchádzali sme dosť smutní a deprimovaní, už len preto, že sme chodili po Viedne v 32 stupnovom teple dookola zbytočne.

428852_207202609407988_2103397386_n

Tieto naše depresie nás dotiahli k nesprávnym rozhodnutiam. Povedali sme si, že si dáme Sushi 😀 Ani jeden z nás ho nikdy nejedol, tak sme nevedeli, čo nás čaká. Už po prvom ochutnaní sme to oľutovali, lebo nikomu to nechutilo. Ale za tú fotku to stálo. 😀 Keďže sme za to vyhodili viac ako 7 euro a vo Viedni nič lacné nie je, boli sme nútení tie nechutné mrtve ryby dojesť. Mala som fakt veľmi zmiešané chute v ústach.

320476_205951992866383_2016158865_n

Už by som šla aj domov, ale Rika sa zjavne s chodením po centre tak ľahko neuspokojila. Tak sme prešli dalšou polkou mesta, aby sme sa dostali k Rikinmu vysnívanému chrámu, ktorý bol v tom čase v prestavbe oblebený veľkým množstvom reklamných materiálov, tak zo samotného kostala nič nebolo vidieť. To Riku neodradilo a Lucka bola nútená jej spraviť fotodokumentáciu z 10tich rôznych uhlov.  Rika bola super, lebo sa rozhodla, že vo Viedni je metro a ona ho nájde za každú cenu. Bola to chyba veriť jej orientačnýcm schopnostiam v meste, v ktorom som nikomu nerozumela. Asi ďalšiu hodinu sme blúdili a hľadali  metro podľa značiek, na ktorých sa oficiálne písalo “Električka” a nie “Metro”. 😀 Po hodine sme to vzdali a nastúpili na električku spät na stanicu. Bolo na Rike vidno, že nanaplnila dostatočne svoj pamiatkový apetít, ale my sme už nemali náladu a ani chuť ďalej objavovať krásy Viedne. Možno jej to vynahradím, ked budem bez Tomáša, lebo on je zásadny antipamiatkar:D Tak sme rýchlo bežali na vlak. V tom zhone sme si pozabudli trochu všimnúť, že vlak, ktorý prichádza nevedie do Petržalky ale práve z nej ide. Tak sme veselo nastúpili s radosťou, že ideme dvojposchodovým vlakom. Cesta zase prebehla pomerne rýchlo, Tomáš zase vravel o jeho anime. Ale po viac ako hodiny cesty sa mi niečo nezdalo. Už sme mali byť dávno v Bratislave a čo bolo ešte horšie vzdalovali sme sa od veterných mlynov a čoraz viac pribúdali hrozná a vinice. Keď sme uvideli pred koncom cesty maďarské nápisy, vedeli sme že tu niečo nesedí 😀 Tomášovi to nedalo a šiel sa spýtať rušnovodiča, či ideme cez nejakú maďarskú obchádzku. Nikdy nezabudnem na ten jeho vystrašený pohľad, ako na nás kričí 😀 “Rýchlo vystujte, rýchlo z vlaku von”. To bolo zlé znamenie 😀 Zistili sme že sa nachádza na úplne opačnom konci Rakúska pri nejakej neznámej maďarskej dedine. Ešteže Tomáš vedel ako tak po nemecky a povedali nám, ako sa úspešne dostaneme domov. Nikomu vtedy nebolo do smiechu, iba Rike. Zjavne aj zabudla na svoj smútok z pamiatok, popri tejto príhode. Po tomto zážitku mi bolo jasné, že Lucku už do vlaku nedostanem 😀 Co sa mi aj neskôr potvrdilo. Naozaj som bola veľmi rada, ked som sa nadýchla krásneho smogového bratislavského vzduchu a pristala na pevnine obyvateľstva, ktorého reči rozumiem. 😀 Ešte prikladám fotodokumentáciu našej sushi fotky, keďže sme si ho iba kvôli nej kupovali. 😀

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s