Práca u notára

Pred nástupom na vysokú školu v Bratislave som nevedela, čo ma v novom meste na škole čaká, no plne som si uvedomovala jednu vec:

  1. moja rodina na tom nie je finančne tak dobre, aby platili moje štúdium a pobyt v Bratislave

Vedela som, že od prvého dňa, čo sem prídem, budem potrebovať prácu a stály príjem peňazí. Preto už v lete po maturitách, kedy si všetci moji spolužiaci užívali zaslúžené postredoškolské voľno, ja som si aktívne hľadala brigádu v Bratislave.

Prvá práca

Ku koncu leta, keď som už bola dosť zúfalá s hľadaním práce na 350 km vzdialenosť od domu, našla som na úplne takmer zabudnutej stránke brigádu u notára. V inzeráte sa písalo, že sa vyžaduje najmä:

  1. komunikačné schopnosti
  2. strojopis – v tom som bola v tej dobe jedna z najrýchlejších v ročníku

Na inzerát som reagovala pomerne neformálne (aj na moje pomery) a ani som nedúfala v odpoveď. No po necelom dni mi odpísal milý pán, ktorého môj inzerát zaujal (najmä formou, akou bol napísaný) a dohodli sme sa na pohovore v prvý týždeň, čo budem v Bratislave.

Môj prvý skutočný pohovor

Pohovor prebiehal celkom zaujímavo, hneď sme si sadli a na ďalší deň som mala nastúpiť do práce.

Môj prvý pracovný deň

Prvý pracovný deň bol pre mňa desivý. Bola to moja prvá oficiálna práca (ak nerátam prácu pre rodinu a tam je to iné) a nevedela som, čo môžem očakávať.

  • nevedela som ako formálne sa obliesť do notárskej kancelárie
  • môžeme si tam tykať?
  • ako sa správať ku klientom?
  • čo robiť, keď nebudem vedieť svoju prácu vykonávať?
  • čo robiť, keď nebudem mať čo robiť?
  • čo robiť, ak tam ostanem sama bez pomoci?
  • vydržím vôbec tak dlho pracovať v kuse?

a ďalších milión otázok.

Prvý deň začal však hneď zostra, ledva som si dala dole kabát, už ma čakal pripravený počítač, na ktorom som za behu mala písať, to čo Ondrej diktoval. Ledva som to so zamrznutými prstami, ktoré nemali ani šancu rozmrnúť stíhala a čím zimšie bolo, tým to bolo horšie.

Viac a viac zodpovednosti

V práci to bolo ťažšie a ťažšie. Časovo som ju ledva stíhala. Ondrej odo mňa vyžadoval minimálne 3-4 dni v týždni a veľa krát som tam šla aj medzi 2 hodinovou medzerou v škole. Taktiež tým, že som neštudovala právo, bolo pre mňa mnoho činností, ktoré boli jednoduché, pomerne zložité, lebo som nepoznala procesy za nimi a bližší kontext.

Časom (už druhý týždeň práce) mi Ondra zveril viac a viac zodpovednosti:

  • napísať sama rôzne právne zmluvy a dokumenty (veľa krát bez predlohy, alebo ju pokombinovať z existujúcich jeho vzorových dokumentov)
  • komunikovať a telefonovať sama s klientami – tu som o sebe zistila, že nikdy nechcem pracovať v práci, kde sa vyžaduje telefonická komunikácia
  • mať na starosti dozor pri overovaní rôznych právnych úkonov
  • tlač – tlačiareň mi robila najväčšie problémy (kto by to bol povedal na ITčkára)

Aby tej zodpovednosti nebolo málo

Aby toho nebolo málo, bola som pár krát vyslaná riešiť rôzne právne problémy osobne ku klientom. Jedného dňa som sa ocitla v rodinnom dome za Bratislavou, s obrovskou notárskou knihou, kde sme riešili dedičské konanie a rodinné spory. Miestami som sa cítila ako vo filme. Viete si predstaviť ITčkára v notárskej kancelárii.

Taktiež sa mi nie vždy darilo. Nikto mi za tú celú dobu nepovedal, že tá kniha podpisov je smrteľne dôležitá a keď v nej daná osoba nie je podpísaná, celé overenie, ako keby neexistovalo a neplatilo. Raz sa nám stalo, že sme po celej Bratislave hľadala čínsku turistku.

Druhým problémom bolo vyhotovovanie plnej moci pre cudzincov a do dneska nechápem, ako sa mi podarilo rozlúštiť údaje na ich občianskych preukazoch. Mnoho krát som mala problém identifikovať, čo je meno a priezvisko v tých jazykoch, až som sa raz do toho tak zamotala, že som vyhotovila plnú moc osobe samej na seba.

Jedinou mojou výhodou bolo, že som mala rada IT a počítače a celkom rýchlo som sa zorientovala v nejakom notárskom programe, z ktorého sa odosielali dokumenty na rôzne súdy a úrady. No aj tu som si veľa krát nebola istá, či som to nielen vyplnila, ale aj poslala správne.

Ukončenie spolupráce

Ako už ste vyššie čítali, bolo vám jasné, že toto dlho nevydrží a nezvládne ani jedna strana. Po toľkých prúšvihoch, aké sa mne podarilo spraviť behom pár mesiacov som bola k tomu všetkému v škole viac než vystresovaná, až ma pomyslenie na to, ísť ráno do práce tak desilo, že som celú noc predtým nespala a ledva do seba dostala nejaké jedlo behom celého dňa.

Vzťah s Ondrejom

No na druhej strane, aj po tom všetkom, som stále mala dobrý vzťah s Ondrejom. Boli sme naozaj celkom kamaráti a písali sme si raz týždenne funny zážitky, aké sme zažili. Raz som ho zoznámila s Rikou aj Luckou a obom sa zdal tiež sympatický. Taktiež sa mi páčili spoločné obedy rovno v kancelárii a šuflík vždy pripravených horaliek.

Zhrnutie

Vzhľadom na to, že to bola moja úplne prvá práca v živote, bola som čerstvý neskúsený absolvent Obchodnej akadémie, ktorý ešte 2 mesiace pred tým jediné na čo myslel bolo, za čo si kúpim vodku v Siriuse, bola daná práca na mňa viac než ťažká. V kombinácii so školou ani nevravím.

Už vtedy som si uvedomila, že táto práca je vhodnejšia pre študenta práva, ktorý tu rovno bude získavať skúsenosti alebo pre dievčatá/chlapcov z obchodnej alebo inej fakulty, ktorý sa chcú orientovať na administratívnu prácu a podobne. Pre mňa ako ITčkára, ktorého v tej dobe viac lákalo programovať na intráku v céčku, ako čítať interné právne smernice, tá brigáda nikam nesmerovala.

Taktiež bola časovo určená pre odbory, ktoré majú voľnejší rozvrh a menej prísny dohľad nad dochádzkou v škole.

Tak či tak, aj keď to boli hádam moje najviac stresujúce mesiace pracovného života, aké som zažila, som sa tu naučila neskutočne veľa:

  • videla som prvý krát ako to vyzerá v skutočnej práci a aká je to zodpovednosť prísť niekde na čas a brať veci seriózne
  • aká je dôležitá komunikácia so šéfom a kolegami a že na komunikácii viazne úplne všetko
  • v novej práci sa treba vzdelávať a snažiť denno denne a k rutine človek nepríde behom prvých pár mesiacov
  • naučila som sa veľa z práva – nevravím o tom koľko typov dokumentov od úmrtných listov až po prevody vlastníctva a iné som prečítala/vyhotovila
  • videla som, že ľudia riešia naozaj rôzne situácie v živote
  • práca notárov a právnikov je ťažká a vôbec sa nejedná iba o nudné papierovanie v kancelárii
  • právnici musia toho veľa vedieť v hlave naspamäť a nemajú priestor na neustále googlenie ako to robíme my v IT napríklad
  • pomýliť sa pred klientom má oveľa väčšie následky ako vydať do storu nefunkčnú aplikáciu, ktorá sa dá opraviť
  • keď niečo neviem, alebo som si čo i len trochu neistá, treba to povedať
  • priznať si, keď som spravila chybu a ešte o tom informovať sama šéfa a niesť zodpovednosť za škody

 

Ešte dva roky na to som s Ondrejom bola kamarátka a boli sme v kontakte a do dnes som mu vďačná, čo mi dala skúsenosť pracovať s ním. No po tejto skúsenosti, som sa zamerala na jednoduchšie (hoci nijako intelektuálne brigády a menej platené, kde som vymenila plat z 5 euro na hodinu na 2 eurá na hodinu).

1

No už ako prvák na vysokej som jasne vedela , čo chcem a na čo sa mám v pracovnom živote pripravovať a uvedomovala som si to viac ako mnoho kolegov, ktorých poznám v súčasnosti.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s