Zážiky zo strednej

Je veľká škoda, že počas môjho štúdia na strednej škole sme ešte nemali počítač s internetom. Teoreticky, PC sme mali, ale deliť sa oň s dvoma ďalšími bratmi bolo náročné a ledva som stihla Lucke odpísať na jednu vetu a musela som ICQ vypínať, na správu blogu, by som šancu nemala.

No tak či tak, pokúsim sa aspoň (veľmi stručne) zhrnúť moje zážitky zo strednej. Bohužiaľ ich bolo toľko, že by nestačil na ne samostatný blog.

Ako to teda začalo?

Pri toľkých sťahovaniach, aké som zažila s mojou rodinou, som si Podlavice (nečakane), celkom obľúbila a našla som si tam aj pár kamarátok. V deviatom ročníku som na chemickej olympiáde spoznala Barboru, ktorá sa v tej dobe stala mojou najlepšou kamarátkou (najmä preto, že mala rada Harryho Pottera a byciklovanie).

Ona mi neustále vravela o tom, ako zvažuje štúdium na Hotelovej akadémii v Brezne. No mňa predstava celý život tráviť v kuchyni alebo sa starať o postele ostatných nelákala, preto som jej ponuku ísť s ňou študovať do Brezna odmietla. Už vtedy som si však plne uvedomovala, že naše cesty sa tým dňom rozídu (čo sa neskôr aj stalo).

Rozhodovala som sa medzi troma školami:

  • Gymnázium Tajovského – veľmi ma to na gympel nelákalo, vedela som, že sa tam učia veľa zbytočnej teórie a učia  sa tam dobre biflovať, no neprišlo mi to do života veľmi praktické. Počas vysokej som síce zameškané hodiny z matiky ľutovala, no dalo sa to doučiť aj za behu.
  • Obchodná akadémia Tajovského – tento odbor ma zaujal. Absolvent, aspoň z popisu vyzeral pomerne schopne, s možnosťou sa priamo zamestnať (ako plán B, ak ma nevezmú na žiadnu vysokú).
  • Technická Murgaška – v tej dobe v IT nebolo naozaj žiadne dievča a predstava byť sama na škole plnej chalanov ma desila.

Finálny výber – Obchodná akadémia

S výberom som však nemohla byť viac než spokojná. Koncom leta mi prišiel email, že budem v triede C a ja som sa tešila do školy. Hneď prvý deň som zistila, že v triede nikoho nepoznám a nemala som si ku komu sadnúť. Tak som si sadla sama vedľa dievčaťa (Lucky), ktorá mi hneď prvý deň, skoro stoličkou vypichla oko.

Následne, ako sa tak spoznávame, sedelo predo mnou dievča, ktorá telefonovalo a hneď som si k nej prisadla a tak som spoznala Domču. Hneď na štarte som si z nej spravila srandu, či je so Seatlu, lebo pochádzala z dediny, kde aj tie tri autobusy denne, ktoré chodia je málo.

Prvý ročník

Ako tak plynul čas na strednej, v škole sa mi viac než páčilo. Mali sme samé zaujímavé predmety a super učiteľov:

  • účtovníctvo s hyperaktívnou Oli Daxi, ktorá z neviem akého dôvodu ma mala rada a dokonca raz na moje narodeniny odsunula veľký test z účtovníctva o týždeň neskôr
  • Šutovská zo slovenčiny, ktorej sa pár ľudí tak bálo, že radšej v strede dňa utekalo kvôli slovenčine zo školy
  • Gáli  z telesnej, ktorý nás vždy dobre prebehol a držal sa pevného plánu, čo sa výuky týkalo. Dokonca raz sme na telesnej aj tancovali
  • nemčinárka – ktorá bola taktiež super, tiež ma mala celkom rada, v štvrtom ročníku sme šli spolu do kina
  • angličtinárky sa nám pomerne často menili – pár z nich naozaj skončilo tehotných v Anglicku
  • právnička – tá zo školy odišla, lebo jej bola zima, no bola to zaujímavá osoba
  • triedna, ktorá nás učila matiku a celé 4 roky nám vravela, ako nás nemá rada a chce sa nás zbaviť – verím tomu, to myslela smrteľne vážne
  • Šúriková z ekonomiky – ktorá na každú hodinu prišla o 25 minút nekôr, stihla 3 osoby vyskúšať a ešte nám nadiktovať za 3 strany poznámok – do dnes netuším, ako to robila
  • dejepisárka – ktorú sme našťastie mali iba 2 roky, ale myslím po skúsenotiach v našej triede mala isté psychycké problémy
  • učiteľky z informatiky, kde som niekedy mala pocit, že ovládam PC lepšie než oni
  • strojopis – jeden z mojich najobľúbenejších predmetov

Kamarástvo s Peťou a Jankou

Keď už som poznala predmety aj učiteľov a vedela, na koho si dať pozor, začala som sa začlenovať do kolektívu. Spočiatku som sa bavila najmä s Domčou, keďže sme spolu sedeli. Cez ňu som sa skamarátila s Peťou a Jankou a postupne sa naša partia rozrástla o ďalšiu Janku.

2

Taktiež som sa kamarátila s Luckou a Nikou (tú jedinú som poznala vlastne zo základnej), no brala som ich iba ako spolužiačky, pred ktorými som sedela.

Kamarárstva s Luckou

Ani neviem ako sme sa stali s Luckou kamarátky. Všetci o mne v triede vedeli, že mám rada Harryho Pottera a s Luckou sme, sem tam prehodili pár viet, najmä preto, že bola zo Zvolena a bavila sa najmä so zvolenskou partiou. Jedného dňa mi povedala, nech ju prídem pozrieť do Zvolena. Tak som sa vybrala do úplne neznámeho mesta, v tej dobe bez mobilu hľadať Lucku. Jasné, že úspešne sa nám stretnúť nepodarilo, preto som sa pýtala náhodných maďarov, či nevedia, kde ju nájdem. Našťastie, Zvolen je tak malé mesto, že sme úplne náhodou na seba narazili a ukázala mi aké je to tam pekné.

Časom sme začali spolu chodiť do mesta každý jeden piatok, až sa z toho stal náš každo-týždenný rituál, ktorý trval celé 4 roky a počas ktorých sme zažili neuveriteľné zážitky.

Výlet do Maďarska

V prvom ročníku sme sa taktiež vybrali na výlet do Maďarska, kde sa mi podarilo sedieť s Luckou na mieste číslo 23 (to je znamenie). Bolo tam super, takmer sme sa tam ale fakt stratili. O to horšie to bolo, že spolužiačka stratila občiansky a pašovali sme ju domov cez hranice v kufri.

1

Druhý ročník

Druhý ročník začal pomerne rýchlo a ja som našla novú spolusediaciu – Didu. V tej chvíli som netušila, čo je zač, no mala rada anime a to bolo jediné, čo sme o nej vedeli. Myslím, tie 3 roky, čo so mnou sedela ju museli poznačiť.

5

Výlet do Prahy

Taktiež druhý ročník, okrem lepších predmetov a viac učenia začal výletom do Prahy. Tu nastala veľká scéna, lebo polka triedy finálne nechcela ísť až to zašlo tak ďaleko, že niektorí sa začali vyhovárať, že nejdú preto, lebo sa boja, že sa opijú. Výlet sa však konal a nezačal veľmi dobre. Lucku som nechala odkázanú na pobyt v autobuse s Didou, čo mi myslím do dneska neodpustila. No v Prahe bolo pekne, prešli sme celým centrom až po hrad a na Václaváku nám dali priepustku. Na ubytovni, som schytala izbu s Didou ja, ktorá a tá sa poctivo o 21:00 pobrala spať a ja som sa tam dostatočne nudila. Nudu nám však prerušili triedna so Šúrikovou, ktoré prišli skontrolovať, kto je na izbe opitý a vtedy sme sa dozvedeli, že triedna má 2 nosné dierky. Horšie to bolo však v tom, že náš šofér sa opil a niekto oznámil, že leží ožratý v jarku za Prahou.

3

Taktiež sme v druhom ročníku absolvovali hroznú exkurziu do Vítkovíc, z ktorej si veľa nepamätám okrem hrozného obedu.

V druhom ročníku som taktiež zistila, že by sa mi mohol páčiť spolužiak Alex (časom sa mi samozrejme všetci). Tak som sa pol roka snažila s ním odfotiť. Nakoniec sa mi to podarilo na brannom, kde nám s Luckou na veľtrhu dobre vynadali, že ich výstavné palacinky tam nie sú pre nás na obed.

Taktiež som si v druhom ročníku začala s Luckou dopisovať listy, ktorých finálne bolo aj za jednu veľkú krabicu.

Okrem iného, Nika vtedy začala chodiť s Jarom a pár krát ma nosila so sebou ako morálnu podporu na ich stretnutia, tiež netuším prečo, práve do Zvolena.

Kamarástvo s Peťou a Jankou bolo bližšie a okrem toho, som začala pol triedy doučovať účtovníctvo.

4

Tretí ročník

Tretí ročník mal byť trochu praktickejší a pomerne som sa naň tešila. Zistila som, že Robo, ktorý sa mi tiež páčil, je môj bratranec.

V treťom ročníku som sa najviac zblížila s Jankou a Peťou a začala aktívne s nimi chodiť von. Vďaka nim sa mi podarilo užiť si na strednej aj rebelské časy, kedy sme pár krát v škole popíjali víno. Chodila som s nimi v noci do mesta, za Peťou do Irish Pubu a riešila drámu s Viktorom. Raz sa mi podarilo prísť do školy tak opitá, že som ogrcala celú aulu. S Jankou sme zase riešili autobusy a tajné príbehy s nimi spojené.

9

No dá sa to tak nazvať, že som v treťom ročníku žila tri stredoškolské životy:

  1. jeden rebelský s Peťou , Jankou a Domčou
  2. druhý poctivý s Luckou, kedy sme chodili spolu do mesta, na výlety, dopisovali sme si a riešili sme školu a známky a chalanov
  3. tretí s Didou, ktorá bola introvert a začala sa mi zdôverovať s jej životom a mne keď sa niekto zdôverí, nedopadá to dobre. Jedného dňa to pre Didu dopadlo naozaj zle, lebo z falošného emailu, sme jej poslali správu od Snehuliaka ohľadom rande a keď sa na to prišlo, vyhovorila som sa, že si z nej robili srandu na webe http://www.spravsisranduzosvojichblizkych.sk , na čo nám taktiež neskočila. No moja snaha, tajne odfotiť ju so Snehuliakom, bozkávajúc sa na treťom poschodí Európy, bola neúprosná.

Čoraz viac som taktiež začala chodiť za Luckou do Zvolena a tráviť u nich aj letné prázdniny. Už moja a jej rodina nás brali ako súčasť rodiny a nevedeli si bez Lucky predstaviť žiadnu rodinnú oslavu.

Jedným z vtipných zážitkov s Luckou bol výlet na Borovú Horu, kde sme sa stratili a chodili asi tak 3x dookola, kým sme našli jedno malé jazierko.

7

Následne som spoznala aj jej zvolenské akčné kamarátky, ktoré tiež majú radi Harryho Pottera.

6

V polke tretieho ročníka, nám začala aj prax. Ja som si vybavila prax v sociálnej poisťovni, dúfajúc sa tam niečo naučím. Bolo to ale inak celkom poučné, skúsila som si chodiť do práce na 9-tu aspoň na pol dňa a videla som, ako nudne vyzerá práca úradničiek a ako to fakt flákajú. No počas praxe, Lucka bývala u starkej v Podlaviciach a trávili sme spolu každý deň. Zároveň sa mi podarilo zbaviť Didy, ktorá chodila na prax s Luckou a “veľmi sa zblížili”.

10

V treťom ročníku sme taktiež začali s cvičnou firmou, kde som skončila na pozícii účtovníčky. No finálne to vyzeralo tak, že som pomáhala takmer na každom oddelení a pomerne dosť som switchovala a multitaskingovala. Naša firma bola bezpečnostná firma s mottom – Naša sila, vaša bezpečnosť. Zúčastnili sme sa aj veľtrhu cvičných firiem, na ktorý sme s Luckou do rána pripravovali banány v čokoláde.

8

Štvrtý ročník

Na štvrtý ročník som sa pomerne tešila. Vedela som, že je posledný a o to viac som si ho chcela užiť. S Luckou som trávila oveľa viac času a častejšie chodila aj do Zvolena. Začali sme okupovať Európu a riešiť také problém ako sa zbaviť džúsmena, naháňali sme tajner Mareka s Barborou, umývali holubie hovno na záchode, vydierali ľudí z kina kvôli Harry Potter plagátom a mnoho ďalších zážitkov.

Hneď na začiatku sme mali opäť prax, kde som skúsila tentokrát praxovať na daňovom úrade. Nebolo to o nič zaujímavejšie ako v sociálnej poistovni, myslím som im narobila v dokumentoch ešte väčší bordel, ako mali oni sami.

13

No zrazu prišlo pečetenie, jedličková slávnosť a dozvuky. Tieto udalosti išli tak rýchlo za sebou, že ani neviem ako sa to všetko zomlelo.

11

Po dozvukoch nasledovala stužková, na ktorú sme s Luckou pôvodne ani nechceli ísť, lebo sme sa desili predstavy, že sa tam bude tancovať. No stužková nakoniec dopadla dobre a som rada, že môj otec tam nezbalil všetky mamy mojich spolužiakov.

14

Maturít som sa veľmi nebála a taktiež ani neviem ako, bolo po nich a ja som si to začala uvedomovať:

  • uvedomila som si, že hoci som dobrá v účtovníctve, takmer jedna z najlepších v ročníku, v omege naklikám hocičo, vedela som, že táto práca ma baviť nebude. Celý život robiť to isté a podľa presných predpisov iba účtovať má dať a dal a pamätať si 211/221 a podobne.
  • že naše cesty sa rozídu (s peťou, luckou, jankou, didou a všetkými)
  • bavia ma počítače, informatika bola dobrý predmet a tešila som sa naň a nie iba kvôli Lukášovi, ktorého som nenápadne balila tým, že som sa tvárila, že neviem presunúť ikonky do koša

Spomienky na strednú

Celkovo mám na strednú iba dobré spomienky. Myslím som tam zažila všetko:

  • pevné kamarástva
  • stres zo skúšok a učenie
  • trapasy so svojimi dňami
  • rebelstvo s Peťou a Jankou
  • divnú spolusediacu Didu
  • super vzťahy s učiteľmi (nadpriemerné)
  • radenie polke triede a doučovanie spolužiakov
  • lacné školské obedy
  • športové udalosti, kedy som sa pobrala úplne nenatrénovaná behať na školské preteky
  • školské lásky, kedy sa mi doslova páčil takmer každý spolužiak
  • celkovo sme boli v triede dobrý kolektív a mala som to šťastie, že som zapadla do lepšej druhej skupiny, kde bola partia ešte viac v pohode a všetci sme si tak nejako rozumeli

No ale ako sa vraví, pevné kamarátsva vydržia, čo vidím aj teraz dávno po strednej. Jediná, s kým som stále v kontakte a stretávame sa, je Lucka a nemám pocit, že prešiel ani rok, odvtedy, čo sme sa videli naposledy. A povedzme si to otvorene, Lucka bola jediná, ktorá ma dostala na výstavu psov a to vedela, že psi nemám rada a bojím sa ich, čiže to už hovorí o sile nášho kamarástva 😀

15

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s